Pohľad z Tatier: „Univerziádny oheň chceli nahradiť len atrapou“
Improvizácia a hektika. Tieto slová Tatranci najčastejšie skloňujú v súvislosti s 27. svetovej zimnou univerziádou (SZU), ktorá sa cez víkend skončila na Štrbskom Plese a v Osrblí. Podľa zistení HN v posledných týždňoch horúčkovito, takpovediac „na kolene“, pripravovali sprievodný program i samotnú propagáciu v dejisku druhého najväčšieho športového podujatia sveta. Strašiakom sa pre nich totiž stala deaflympiáda, ktorá sa skončila veľkým fiaskom a hanbou pre Slovensko. „V prípade podobného scenára by maslo na hlave ostalo obci Štrba,“ priznáva problémy s organizáciou univerziády starosta obce Štrba a člen organizačného výboru SZU Michal Sýkora.
Test pripravenosti
Magnetky, odznaky, kľúčenky, pohľadnice, príležitostná poštová pečiatka či obyčajná mapka športovísk s programom podujatia do vrecka preloženým do slovenčiny. I to je výsledok práce úzkeho tímu ľudí, ktorý svoje nápady vymýšľal v hodine dvanástej. Ten si v poslednom období overil svoje možnosti a pripravenosť v krízových situáciách. Miestami to medzi centrálnym organizačným výborom z Bratislavy a ľuďmi spod Tatier poriadne vrelo. Dokonca hrozilo, že okrem športových výkonov by návštevníci Štrbského Plesa už nič nevideli ani nezažili. Prípravy sprievodných podujatí a rôznych súťaží sa preto chytili tatranské a podtatranské samosprávy spoločne s organizáciami z cestovného ruchu a so Slovenskou agentúrou cestovného ruchu. „Všetci z regiónu na výzvu pozitívne zareagovali a v expresne krátkom čase spoločnými silami zabezpečili spoločenskú rovinu univerziády. Napokon i za málo peňazí vieme spraviť veľa muziky,“ tvrdí Sýkora. Podľa informácií HN sa univerziáda dokonca mala zaobísť bez zapálenia ohňa. Ten chceli pôvodne organizátori nahradiť jeho atrapou. Napokon sa univerziádny plamienok zásluhou obce Štrba predsa len rozhorel. „Oheň vytvára atmosféru a predstavuje symbol. Bez neho by si vedel univerziádu predstaviť len málokto,“ pripomína starosta Štrby.
Regionálne mestečko
Program nielen pre účastníkov, ale hlavne návštevníkov najväčšieho sviatku akademického športu planéty cielil na tatranské unikáty – zvyky, tradície, folklór a gastronómiu. Preto narýchlo vznikol i koncept regionálneho mestečka s rôznymi atrakciami. V Tatranskom regionálnom centre pri vstupe do Areálu snov sa každý deň univerziády prezentovali podtatranské mestá a obce. Propagáciu kultúrnej identity a bohatstva regiónu podčiarkoval sprievodný program a vystúpenia folklórnych súborov pred každodenným oficiálnym odovzdávaním medailí. Pre nezasvätených pritom škrípanie v univerziádnom súkolí ostalo neviditeľné. Oko bežného návštevníka detské choroby slovenskej časti SZU nezbadalo. „Napriek problémom, ktoré sa vždy objavia, je univerziáda úspešný príbeh s dobrým koncom,“ uzatvára Sýkora.
Pohľad z Bratislavy: „Kultúra a prezentácia podujatia prináleží regiónu“
Univerziáda sa pôvodne mala konať iba v španielskej Granade, ale prvý raz v histórii sa uskutočnila v dvoch krajinách. Španieli pre finančné, politické i ekologické problémy nedokázali vybudovať biatlonový a bežecký areál. Medzi kandidátskymi krajinami bolo okrem Slovenska v hre ešte Taliansko, Fínsko a Česká republika spoločne s Poľskom. O pomoc však organizátori požiadali Slovákov. Tí im ponúkli Štrbské Pleso a Osrblie. V prospech Slovenska hovorila i skutočnosť, že v minulosti sa v Tatrách konali už dve zimné univerziády v rokoch 1987 a 1999. Ako hovorí Peter Hollý, člen organizačného výboru 27. svetovej zimnej univerziády (SZU) zodpovedný za komunikáciu, na prípravu ostal Slovákom rekordne krátky čas:„Mali sme iba osem mesiacov. Doteraz sa na priebeh podujatia nikto nesťažoval. Nezaznamenali sme ani jeden problém, ktorý by ohrozil univerziádu. Všetko prebehlo podľa plánu.“ Organizátori sa prvý raz stretli v máji minulého roka a v Bratislave pracovali s rozpočtom vo výške 2,16 milióna eur. Peniaze putovali na zabezpečenie športovísk, ubytovanie, stravu a dopravu účastníkov. Tých pod Tatry prišlo približne 800 z 31 krajín sveta. O servis a ich pohodlie sa staralo približne 200 dobrovoľníkov.
Propagácia v rámci možností
Na marketingové aktivity ostalo organizátorom iba 15-tisíc eur. Návštevníkov zvedavých na športové podujatie svetových rozmerov preto priamo v oboch dejiskách upútajú iba štyri bilbordy. Po celom Slovensku ich majú byť celkovo tri desiatky. „Propagáciu sme smerovali cez iné kanály. Bilbordy neboli prioritou,“ vysvetľuje Hollý. Živý obraz priamo z miesta zabezpečil športový kanál Eurosport. Ten odvysielal desiatky hodín prenosov zo Štrbského Plesa a z Osrblia, ktoré videli milióny divákov vo viac ako 30 krajinách sveta. Biatlon z Osrblia videli v priamom prenose i diváci slovenskej verejnoprávnej televízie. Otvárací ani záverečný ceremoniál sa však na obrazovky nedostal. Priamo z dejiska študentskej olympiády informovali takmer dve stovky novinárov z celého sveta.
Chybičky boli
Hollý priznáva, že sprievodné akcie sa šili horúcou ihlou. „My zodpovedáme za organizáciu športovej stránky. Kultúra a prezentácia prináležia regiónu. Je na ňom, ako využije príležitosť a prezentuje sa svetu,“ tvrdí Hollý. Ako dodáva, prešľapom sa pri organizácii takého veľkého podujatia nevyhne nikto. Maketa univerziádneho plameňa bola skutočne v programe otváracieho ceremoniálu, ten sa pár dní pred štartom univerziády zmenil. Podľa informácií HN sa výrazne stenčil i rozpočet na záverečný ceremoniál. „Pracovali sme s variantom umelého plameňa. Oheň sa napokon podarilo zabezpečiť. Záverečný ceremoniál prebehol a trval približne hodinu,“ dodáva Hollý. Podujatie hodnotí ako úspešné. Dokazuje to i návštevnosť, ktorá sa cez víkendy šplhala až k siedmim tisícom ľudí za deň. V týždni na športoviská denne zavítalo do troch tisíc návštevníkov.