Spišskonovoveská firma Kovozber v súčasnosti zamestnáva 60 ľudí. Prácu ľuďom v regióne s vysokou nezamestnanosťou môže dávať vďaka svojmu zameraniu – vykupuje totiž kovový odpad. V súčasnosti však hrozí, že časť svojich zamestnancov bude musieť prepustiť. Dôvod? Novinka, ktorú navrhuje envirorezot Petra Žigu, konkrétne stop výkupu práve týchto druhov surovín od budúceho roka. „Pokiaľ by bol zakázaný výkup kovov od fyzických osôb, museli by sme prepustiť dve tretiny zo 60 ľudí, ktorých zamestnávame,“ hovorí obchodná riaditeľka spišskonovoveskej firmy Kovozber Anna Hodáková.
Reťaz problémov
Nemusí ísť pritom o ojedinelý prípad. Na Slovensku totiž funguje viac ako 300 výkupní a zamestnávajú zhruba 2 000 pracovníkov. Nielen tí sú teraz ohrození. Nadväzujú na nich ďalšie tisícky v spracovateľstve.
Ministerstvo životného prostredia však argumentuje, že zrušením výkupov zabráni krádežiam kanalizačných poklopov, či plotov. Vychádzajú zo štatistiky, ktorá hovorí o tom, že až osemdesiat percent materiálu vo výkupniach pochádza z trestnej činnosti. „Negatívnym reakciám rozumieme. Je to však problém, ktorý treba vyriešiť. Pozeráme sa na to cez kroky, ktoré vieme spraviť,“ povedal hovorca Ministerstva životného prostredia Maroš Stano.
Podnikatelia ju spochybňujú. Protirečia aj tým, že ľudia, ktorí kovy kradnú, jednoducho začnú kradnúť niečo iné. Ministerstvu odkazujú, že by sa malo zamyslieť nad jednoduchším, menej riskantným riešením. Napríklad investíciou do plastových poklopov.
Niektoré firmy tak Žigovi odkazujú, že ak svoj návrh presadí, skončia. Medzi nimi aj konateľ spoločnosti Colorkov zo Želiezoviec Zsolt Csudai. Fyzické osoby im totiž zaisťujú až deväťdesiat percent výkupnej kapacity. Následne ho predáva väčším spracovateľom.
Tí pritom tiež narážajú na vážne problémy. „Najviac utrpia malí spracovatelia. Tí žijú len z toho, že im odpad nosia fyzické osoby. My sme veľká firma, gro nášho objemu tvorí odpad napríklad z automobiliek, ale tiež zmenu pocítime,“ hovorí obchodný riaditeľ spracovateľa odpadu Adawaste, Michal Adamča ml.
Hrozba čiernych skládok
Ako ďalej vysvetľuje, jeho firma dodáva tisícky ton kovového odpadu pre U.S. Steel, či Železiarne Podbrezová. Keď im poklesne objem spracovaného kovu, môže sa stať, že železiarne začnú odpad dovážať. O prácu tak môže prísť malý výkupca, spracovávateľská firma i Cargo, ktoré šrot preváža. Štát tak podľa firiem hazarduje s tisíckami pracovných miest aj samotnými recyklačnými kapacitami.
Negatívne dosahy podceňujete – odkazujú štátu nezávislí odborníci. „Kov má trhovú cenu, ktorá motivuje ľudí zbierať a recyklovať. Snaha ministerstva bojovať proti krádežiam kovov tým, že zrušia tieto trhové princípy a motivácie, je celkom nepochopiteľná,“ hodnotí Radovan Kazda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Okrem toho môžu začať podľa firiem postupne vznikať aj nové čierne skládky. Kovy totiž majú vysokú výkupnú cenu. Stavebný odpad, či použité spotrebiče z domácností tak nekončia pohodené na nelegálnych skládkach, ale vo výkupniach.
„Keď kovový odpad prestaneme vykupovať, ľudia nám ho prestanú nosiť. Nebudú k tomu mať žiadnu motiváciu,“ dodal Adamča.