Za dlhy akcie. Aj takto môže vyzerať pomoc malým veriteľom spoločnosti Juraja Širokého Váhostav. A to konkrétne zo strany štátu. Dodávatelia Váhostavu by totiž mohli dostať necelých 40 miliónov eur, teda dostať splatených približne 50 percent svojich dlhov, za ktoré by následne stopercentná akciovka štátu – Slovenská záručná rozvojová banka – mohla vstúpiť cez akcie do stavebného gigantu. „Výrazne by to začalo limitovať vlastníka spoločnosti,“ vyhlásil premiér Robert Fico.
Podľa advokáta Radovana Palu to znamená jediné – do Váhostavu by cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku vstúpil štát. Takýto postup je možný aj dnes. Musí s tým však majiteľ reštrukturalizovanej firmy súhlasiť.
Nie pôvodne avizovaných 15, ani nie 40, ale až sto percent zo všetkých svojich dlhov. Takto má vyzerať pomoc malým veriteľom firmy Juraja Širokého Váhostav. Zmena názoru predsedovi vlády Robertovi Ficovi pritom netrvala ani 24 hodín, keďže ešte v utorok určil minimálnu hranicu na splatenie dlhov vo výške dvoch pätín. No po necelom dni v parlamente nastal obrat. Širokého stavebný gigant bude musieť vyplatiť nakoniec malým veriteľom všetky svoje dlhy. „Vytvárame priestor, aby si mali možnosť vymáhať tieto peniaze zo ziskov počas obdobia,“ povedal Robert Fico. Kto nebude môcť čakať, tak štát od neho odkúpi polovicu jeho dlhov.
Dlh vyše 100 miliónov
Tento proces má trvať niekoľko rokoch. Pôvodne stavebný gigant navrhoval, že svoje dlhy veriteľom splatí do piatich rokov. Akú dlhú dobu bude svoje podlžnosti na úrovni 100 percent stavebný gigant splácať, štát nespresnil. Váhostav firmám dlhuje necelých 105 miliónov eur. Pôvodne im z tejto sumy chcela dať Širokého firma len niečo vyše 16 miliónov. Dnes im s najväčšou pravdepodobnosťou bude musieť splatiť všetky svoje záväzky. „Počkáme na konečné znenie zákonov, ktoré vláda predložila na rokovanie Národnej rady,“ povedal hovorca Váhostavu Tomáš Halán.
Tieto zmeny však odborníci kritizujú. Ako hovorí partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Radovan Pala, riešenie akútneho problému Váhostavu je politické rozhodnutie. „Toto plne rešpektujem. Ide však iba o odstránenie negatívneho následku súčasného stavu,“ dodal advokát. Novinky sa však nemajú týkať len samotného Váhostavu. Dotknúť sa majú aj ostatných reštrukturalizácií, ktoré aktuálne prebiehajú. Podľa managing partnera KPMG Slovenska Ľuboša Vanča ide o veľmi neštandardné riešenie. A v kritike nie je sám. O nezvyčajnej situácii hovorí aj partner advokátskej kancelárie Maple & Fish Viliam Karas. Podľa neho tieto kroky môžu mať dosah na koncept rozvoja ekonomiky ako takej:„Štát nemá zachraňovať konkrétnu firmu. Deje sa to napríklad vtedy, ak by to mohlo mať otrasy v hospodárstve.“
V minulosti však napríklad Spojené štáty americké zachraňovali niektoré svoje banky a poisťovne. Bolo to ešte v roku 2007, teda keď vypukla svetová hospodárska kríza. Podľa odborníkov sa však situácia vtedy a dnes vo firme Juraja Širokého porovnávať nedá. Podľa ekonomického prognostika Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža sú banky sú na inom stupni ako stavebné firma. Ako povedal, banky sú srdcom ekonomiky, ktoré požičiavajú nielen podnikom, ale aj bežným ľuďom.
Stratové zákazky
O reštrukturalizáciu požiadal Váhostav vlani v septembri. Dôvodom podľa neho boli aj stratové diaľnice. Na troch kľúčových úsekoch diaľnice D1 má stratu do 60 miliónov eur. Dnes Váhostav rieši aj polícia. Tá začala trestné konanie vo veci poškodzovania veriteľa.
Okrem toho za stavebným gigantom majú byť aj schránkové firmy. Stoja za ním tri slovenské firmy, za ktorými následne stoja spoločnosti, ktoré majú sídlo na Cypre, Novom Zélande či Kostarike.