Keď sa pri zadávaní čísla protiúčtu v internetovom bankovníctve pomýlite, môžete len dúfať, že zadané číslo účtu neexistuje. Niekedy však vrátenie peňazí na účet pôvodcu platby nezaručuje ani to. „Na jeseň minulého roka som uhrádzal nájom prenajímateľovi bytu dva mesiace za sebou nesprávne. Dozvedel som sa to však až po polroku, keď sa domáci ozval, že som mu nezaplatil dva nájmy,“ hovorí Martin z Bratislavy (celé meno má redakcia k dispozícii). Banka namiesto automatického vrátenia peňazí na jeho účet, uložila obe platby do depozitu banky bez toho, aby ho na to akokoľvek upozornila. Takéto konanie mohlo spôsobiť vysťahovanie nájomcu kvôli porušeniu zmluvných podmienok, v prípade inej povinnej platby by mohlo chybujúcemu platiteľovi vzniknúť napríklad riziko penále.
„O tom, že sú obe platby v depozite banky, som sa dozvedel až po osobnej návšteve pobočky. Nijako ma o skutočnosti, že som poslal peniaze zle, neupovedomili. To, že sú peniaze v depozite, neoznámili telefonátom, listom, ani správou v elektronickom bankovníctve,“ pokračuje Martin. Peniaze dostal po žiadosti späť, no keby nemal s prenajímateľom dobré vzťahy, mohol skončiť na ulici. „Štandardne to funguje tak, že pri odoslaní peňazí na neexistujúci účet sa peniaze vrátia na účet klienta,“ konštatuje Marianna Šunová, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne (SLSP), kde má Martin účet. Keď sme oddeleniu komunikácie tejto banky priblížili problém, s akým sa ich klient stretol, nevedeli zdôvodniť, prečo k nemu došlo. „Keďže nepoznáme detaily tohto prípadu, nevieme sa k otázke záväzne vyjadriť,“ konštatovalo oddelenie.
Pravidlo o vracaní nesprávnych platieb platí aj u bánk ČSOB, či Tatra banka. „Cez internetové bankovníctvo som raz zaplatila elektrinu. Pred číslo účtu bolo treba dopísať nuly, o čom som nevedela, a tak mi elektrinu odpojili. Stálo ma to 54 eur navyše,“ napísala do fóra HN na Facebooku čitateľka Zuzana Takáčová Gáboriková. Ďalší z čitateľov sa zas pomýlil v kolónke predvolených príjemcov a peniaze poslal zdravotnej poisťovni namiesto manželke. Po niekoľkodňových vypĺňaniach tlačív dostal peniaze späť. „Mama zadala dokonca zlé číslo pri trvalom príkaze. Poslala takto spolu 400 eur, kým zistila svoj omyl. Banka skontaktovala chlapíka, na ktorého účet to chodilo (a evidentne mu neprekážalo, že mu chodia cudzie peniaze niekoľko mesiacov) a vrátil ich,“ pridal svoju skúsenosť čitateľ David Šebesta. Z právneho hľadiska je podľa Milana Malatu, zakladajúceho partnera Malata Pružinský Hegeduš&Partners, osoba neidentifikovanú platbu povinná vrátiť. „Mohlo by ísť o trestný čin zatajenia veci, kde je v závislosti od spôsobenej škody trestná sadzba až do piatich rokov,“ spresňuje.
Za pochybenie pri zadávaní čísla účtu je zodpovedný klient banky. Po zistení, že sa pomýlil, by mal bezodkladne kontaktovať svoju banku. Tá sa má obrátiť na príjemcu platby. „Ak táto osoba dobrovoľne peniaze nepošle späť na účet klienta, banka môže klientovi poskytnúť identifikačné údaje príjemcu. Na základe týchto informácií potom môže klient podať trestné oznámenie, ak ide o vyššiu sumu,“ hovorí banková ombudsmanka Eva Černá. Horšie je to s menšou platbou, ktorú klient nemá nárok vymôcť. Nájdu sa, žiaľ, prípady, kedy hrá mŕtveho chrobáka aj samotná banka. „Známej sa stalo, že jej pracovníčka banky povedala, že to nie je ich chyba, takže má kontaktovať osobu, ktorej peniaze omylom prišli so žiadosťou o ich vrátenie. V prípade, ak ich nebude chcieť vrátiť, tak to má riešiť súdnou cestou, čo jej však neodporúča, pretože príde ešte o viac peňazí,“ spomenula na fóre čitateľka Michaela Demková. Banke za takéto konanie na rozdiel od osoby nehrozí žiaden postih.
Tomáš Lemešani