Eset je náš život. Nie je na predaj

HN s vami robili rozhovor aj pred siedmimi rokmi. Vtedy ste boli v Esete softvérovým architektom. Dnes ste generálny riaditeľ. Ešte stále nemáte doma počítač?

Mal som si pred rozhovorom pozrieť, čo všetko som vtedy porozprával.(Úsmev) Vtedy sme doma počítač naozaj nemali, dnes už áno. Pred siedmimi rokmi sme mali jedno dieťa, teraz už máme tri malé deti, ktoré sa rady hrajú na počítači. To je hlavný dôvod, prečo už dnes doma máme počítač. Ja keď potrebujem, donesiem si domov služobný notebook.

Platí ešte aj to, že ste jeden z najstarších ľudí v Esete? Vtedy ste mali 34 rokov.

Táto štatistika sa už bude asi len potvrdzovať. Asi nie som úplne najstarší, ale služobne asi hej. Vekovo patrím do hornej skupiny.

Po odchode ostatných spolumajiteľov sa asi priemerný vek znížil.

(Smiech). V tom čase už bola firma veľká. Je pravda, že štatistiku nám asi vylepšovali, ale ten vplyv nebol výrazný.

Boli ste pri tom, keď sa zrodila vlajková loď Esetu, antivírus NOD32. Ako k tomu došlo?

Príbeh tejto firmy sa začal produktom. V čase, keď som sem prišiel, už NOD niekoľko rokov fungoval, ale vtedy sa to nenazývalo skratkou, ale celým názvom Nemocnica na okraji disku. Prišiel však čas posunúť NOD ďalej. Pôvodný „dosovský“ produkt už nespĺňal očakávania, ktoré firma mala. Skupina študentov sa vtedy s veľkým entuziazmom pustila do toho, aby z technologickej stránky vytvorila špičkový produkt. Bolo to v období, keď DOS dominoval vo svete, ale vtedy už reálne prichádzal Windows a vznikal tlak, aby sme produkt posunuli na 32-bitovú platformu. Bola to veľká zmena, ktorá posunula celý IT priemysel. Samotný názov NOD32 nie je bežný, ale trochu kryptologický, takže názov vydržal dlhšie ako éra „tridsaťdva“. Preslávil nás a otvoril dvere do sveta.

Produkt má trochu infantilnú skratku. Rátali ste vtedy, že sa bude predávať aj v Amerike a ľudia sa budú pýtať, čo to „enoudí“ vlastne znamená?

Mňa do Esetu pritiahlo to, že na Slovensku existuje firma, ktorá má svoj vlastný produkt, a to v takej skvelej oblasti, ako je počítačová bezpečnosť. Ako študent informatiky som mal obavy, že skončím ako väčšina programátorov a IT špecialistov s prácou na nejakých informačných systémoch, čo ma fakt nelákalo. Ale počítačové vírusy bola iná kategória, to už bolo skutočné programovanie. Prostredie, ktoré sa tu formovalo, malo najvyššie technologické ambície. V tej chvíli som však nerozmýšľal nad tým, že sa to bude predávať v Amerike a skratku „enoudí“ budem vysvetľovať kdesi v USA.

Súvisia vaše zásluhy pri NOD-e s tým, že ste sa zo zamestnanca stali spolumajiteľom?

Určite áno, ale súviselo to aj s tým, že som prišiel do maličkej firmy šiestich stálych zamestnancov vrátane troch zakladateľov a dvoch asistentiek. Okrem nich tu boli len študenti-brigádnici. Svoj veľký úspech mala firma ešte len pred sebou. V roku 1996 som prišiel do firmy na plný úväzok a následne sme prešli na novú architektúru NOD32, ktorú sme dali dokopy neuveriteľne rýchlo. Pracovali sme na tom dvaja vývojári, ja spolu s Marošom Grundom. Vtedy sme uzavreli ústnu dohodu medzi nami – mladými ľuďmi, ktorí ťahali produkt dopredu &ndas...