Víťazstvo Roberta Fica v marcových prezidentských voľbách by malo za následok deaktiváciu dlhovej brzdy. Umožňuje to výnimka z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
V praxi to znamená, že nový premiér by si tak až do ďalších volieb nemusel robiť starosti z vývoja verejného dlhu. Podľa predpokladov by sa mal dlh v tomto roku udržať tesne pod hranicou 55 percent HDP, o rok neskôr už môže atakovať kritických 57 percent. V takom prípade by podľa zákona musel zostaviť minister financií vyrovnaný rozpočet.
A práve týmto sankciám by sa nová vláda vyhla vďaka výnimke v zákone. Tá hovorí, že sankcie sa neuplatňujú počas prvých dvoch rokov od dátumu vyslovenia dôvery vláde. Podľa člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovíta Ódora má chrániť novovzniknutú vládu od krokov predchádzajúceho kabinetu. Keďže by Fico po zvolení za prezidenta musel podať demisiu, týkalo by sa to aj vlády Ficovho nástupcu.
Nový kabinet by teda nemusel bojovať s rastúcim dlhom tak intenzívne, ako pri existencii dlhovej brzdy. Pripúšťa to aj Ódor, no tvrdí, že vláda si nemôže hazard dovoliť, pretože stále ostane pod tlakom trhov a medzinárodných inštitúcií.
Dlhová brzda je nástroj, ktorý má obmedziť nárast dlhu. Za zákon o rozpočtovej zodpovednosti hlasovali v roku 2011 poslanci vtedajšej pravicovej koalície aj opozičného Smeru-SD. Dlhová brzda je už aktivovaná, keďže dlh Slovenska presiahol pred rokom 50 percent HDP. V zákone je vystupňovaných päť hraníc, z ktorých vyplývajú pre vládu určité postihy. Pri prekročení 60 percent musí vláda požiadať parlament o dôveru.