V druhom diele diskusného formátu Hospodárskych novín – Aréna Daga Daniša – sa stretli dvaja kandidáti na miesto poslanca európskeho parlamentu.
Líder strany SaS Richard Sulík a podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič diskutovali o tom, čo nám desať rokov v Európskej únii dalo a čo vzalo. HN vám prinášajú štyri najdôležitejšie odpovede na kľúčové otázky.
1. Oplatilo sa Slovensku byť členom Európskej únie v súvislosti s tým, koľko nás členstvo stojí a aké výhody z neho máme?
Richard Sulík
Slovensko stálo prispievanie do trvalého eurovalu asi 600 miliónov eur, kde prispievame aj v hotovosti, aj zárukami. Nesúhlasím s pánom Šefčovičom v tom, že Slovensko nedalo na záchranu eurozóny ani cent. Slovensko vystavilo Grécku záruku 1,3 miliardy eur. Tá išla rovno do verejného dlhu, vďaka nej je dnes na úrovni 56 percent, pričom mohol bez tej záruky byť 53 percent a niečo.Možno čoskoro dosiahneme 57 percent, budeme musieť predložiť vyrovnaný rozpočet a to pocítia občania.
Maroš Šefčovič
Väčšina občanov aj ja osobne si myslím, že to bola tá najsprávnejšia voľba. V rokoch 1996 a 1997 som pracoval ako diplomat a vedel som, aké sme mali obavy z toho, že nám hrozí bieloruský scenár, my sme od toho neboli ďaleko. Myslím tým časy Mečiarovej vlády. A to, kde sme dnes –-že cestujeme bez hraničných kontrol, získavame miliardy z eurofondov a sedíme pri rozhodovacom stole, je niečo také, ako keď sa z C ligy prebojujete do ligy šampiónov a hráte s najlepšími klubmi.
2. Je nový projekt Bankovej únie správny, nemôžu na záchranu zahraničných bánk doplatiť občania Slovenska podobne ako v prípade záchrany Grécka?
Richard Sulík
Ja by som bol radšej, keby to vôbec neexistovalo. Veď ten rezolučný fond sa plní z akých peňazí, veď sa naň predsa skladajú sporitelia. Predsa banky majú peniaze od ľudí, vyberajú ich na poplatkoch a úrokoch od tých, ktorí si v bankách šetria peniaze. Doteraz dávali daňoví poplatníci pôžičky pre súkromné španielske banky, doteraz to nepôjde cez daňovníkov, ale priamo od sporiteľov.
Maroš Šefčovič
Banková únia je pre Slovensko veľmi dobrá vec. Veď teraz máme právnu záruku, že každý vklad do výšky 100-tisíc eur je zaručený. Práve preto, aby sme sa vyhli situáciám, aké nastali na Cypre, to bolo nutné zmeniť. Máme Európsku centrálnu banku, ktorá bude robiť dohľad nad všetkými bankami v celej Európskej únii. Pretíname to puto medzi daňovými poplatníkmi a záchranou bánk a teraz budú samotné banky znášať náklady na svoju záchranu.
3. Nemyslíte si, že dozrel čas, aby v prípade rozpadu eurozóny mala každá krajina vlastný plán B na zavedenie domácej meny?
Richard Sulík
Ja by som sa nad plánom B minimálne vážne zamyslel. Nehovorím, že sa musíme vrátiť ku korune, ale určite by som nevylúčil túto možnosť. Ja netvrdím, že sa rozpadne euro, ale máme mať plán B, lebo sa možno rozpadne. Treba si uvedomiť, či v prípade vzniku severného alebo južného eura tam chceme ísť. Lebo keď pôjdeme do silnej meny, môžeme sťažiť život exportérom. Dlhodobo tie krajiny, ako sú dnes v eurozóne, nebudú môcť fungovať.
Maroš Šefčovič
Rozhodne nepotrebujeme plán B. Euro sa stalo menou, ktorá sa nazýva bezpečný prístav. Do eurozóny sa vrátili investori. Euro nie je nijakým spôsobom ohrozené, je to druhá najdôležitejšia medzinárodná mena na svete. Myslia si to aj finančné trhy, aj finanční analytici. Skôr nás čakajú dobré správy, než aby sme mali plánovať nejaký plán B. Keď nad ním uvažujete, tak máte pochybnosti o projekte, do ktorého ste investovali.
4. Bude tu spoločná mena euro existovať aj pred ďalšími eurovoľbami, teda okolo roku 2020?
Richard Sulík
Áno, myslím si, že bude.