Bol ministrom dopravy v čase, keď sa štát rozhodol nepokračovať vo veľkých PPP projektoch. Aj ich zastavenie spôsobilo problémy Doprastavu. „Bolo to správne rozhodnutie,“ tvrdí pre HN Ján Figeľ.
Ako ste sa dozvedeli, že Doprastav dal návrh na reštrukturalizáciu?
Z médií. Tento návrh považujem za vážny stav, ktorý, ak by mal pokračovať, môže otriasť nielen stavebníctvom, ale aj celou ekonomikou.
Čo tým myslíte?
Objem 230 miliónov eur prípadne rozšírený o ďalšie rozhodnutia je taký veľký, že môže znamenať veľa strát nielen v ekonomike, ale aj v sociálnej sfére. Za tým treba vidieť malých živnostníkov, malé firmy či rodiny.
Ako vnímate fakt, že veľká firma, ako je Doprastav, padá na kolená?
Negatívne. Už tretí rok máme vládu istôt, ako sa nazval Smer. Žiaľ, celé je to naopak. Nezamestnanosť je rozsiahla, verejný dlh je historicky rekordný a perspektíva celkového oživenia sa skôr oslabuje než posilňuje. Doprastav je veľká firma a v mnohom aj symbol slovenského stavebníctva. Som presvedčený, že ak takéto firmy sú v reštrukturalizácii, ktoré vyvolávajú skôr otázniky a pochybnosti, tak to je zlé aj pre menšie lode a hlavne pre malých, stredných podnikateľov, živnostníkov, ktorí sú nadviazaní na veľkých investorov v stavebníctve.
Prečo otázniky?
Ak majú firmy problémy, jedným zo spôsobov je konkurz a vyrovnanie, druhým reštrukturalizácia. Pochybnosti sú práve preto, že na jednej strane majú dnes početné verejné zákazky, do ktorých vstupovali v týchto rokoch, a na druhej strane sa ocitajú v problémoch nesolventnosti. Ak k tomu priradíme otázniky okolo vlastníckej štruktúry, ktorá sa v poslednom období zrejme menila, vyvoláva to celkovú pochybnosť, čo sa deje, komu to slúži a kam to speje. Na druhej strane sa Doprastav nikdy výrazne nepresadil priamo v súkromnej sfére. To volá na Slovensku po väčšej transparentnosti a čitateľnosti hospodárskej súťaže, ktorá prinesie ovocie nielen v ozdravení trhu, ale aj v zdravom hospodárskom vývoji. Podľa mňa pomery vo verejnom obstarávaní sa skôr zahmlili a to neprospieva tým, ktorí chcú ozdravenie.
Problémy Doprastavu siahajú k PPP projektom, v ktorých ste nepokračovali. Nebola to chyba?
Nie, nebola to chyba. Bolo to zodpovedné rozhodnutie v záujme ľudí. Čo sa týka nákladov na projekty, predbežných prác, všetko bolo vyriešené. Pokračovanie v dvoch veľkých PPP projektoch v objeme mesačných splátok 17 miliárd eur by bolo priam trestuhodné. Dnes tých 105 kilometrov môžeme stavať za primerané ceny. Slovensko tieto kilometre medzi Žilinou a Prešovom stavia klasickou metódou za primerané ceny a z európskych grantov. To je odmena za nepokračovanie v spomínaných PPP projektoch.
No aj na zrušenie PPP projektov mohol Doprastav doplatiť.
Doprastav sa zúčastňoval na nových súťažiach a ako druhý bol vybraný na výstavbu diaľnice D1 Fričovce – Svinia. Rozhodnutie o nepokračovaní v PPP projektoch nebolo politikárčením, ale prechodom od veľmi pochybného a drahého spôsobu k zdravému rozumu. Doprastav bol teda pri pokračovaní a nebol nijakým spôsobom vnímaný ako firma blízka Smer-u.
Vaše ministrovanie sa označuje ako éra lacných diaľnic. Čím si to vysvetľujete?
Ceny neurčuje minister, ale trh.
Boli to zdravé zľavy?
Zdravá firma, zodpovedný manažment ide do rizika a zároveňpotvrdzuje cien, termínov????, aby ich vedel splniť a dodržať. Ak tieto firmy neboli zrelé a podvádzali, pripravili si zlý osud. Odmietam starú prax, ktorá znamenala kvázidohody a potom nasledovala celá séria dodatkov, ktoré vykrývali nenaplnené očakávania. Práve prechod k žltémufidicu???umožnil kombinovať konkurenčné prednosti, technológie, skúsenosti, aby cez princíp doprojektuj a stavaj mohli ešte lepšie súťažiť a ponúkať svoje služby občanom Slovenskej republiky. Viacerí odborníci hovoria, že až do obdobia Radičovej vlády tu boli kvázisúťaže, ktoré potvrdili aj kompetentné orgány. Samozrejme, po rokoch krízy bol tlak na firmy a ceny, ale hospodárska súťaž bola naozaj súťažou. Ceny neurčuje ani minister, ani úradník, ale súťažiaci.
Bola to manažérska chyba?
A kto určoval ceny?
Trh.
Manažéri. Nemôžeme úradníkov stavať za autorov cien tam, kde o nich rozhodujú firmy svojimi ponukami. Ak sú ponuky firiem zdanlivé, tak na trh nepatria. Ja odmietam prax takzvaných dodatkov kvôli dodatkom.
Dnes sú však dodatky ťažšie, keď stavby kontroluje Európska únia.
Súhlasím, no potrebovali sme sa dostať z obdobia, keď Robert Fico povedal, že diaľnica do Košíc bude v roku 2010, a dodnes nie je. My môžeme stavať diaľnice z rozpočtu a eurofondov, ale do roku 2040 a niečo budeme splácať Ficovu stavbu na rýchlostnej ceste R1, kde 50 kilometrov vyjde našu generáciu na zhruba 3,5 miliardy eur. Za normálnych pomerov by sme za jednu ročnú platbu vybavili a vlastnili túto výstavbu. To boli najlepšie pripravené eurofondové projekty, v rámci ktorých Slovensko platí 15 percent. Takto ešte deti našich detí budú spomínať na to, ako draho sa dá stavať, keď politika predbehne odbornosť a zodpovednosť.