Ekonomická vojna medzi Európou a Ruskom má na Západe prvé veľké obete. Na tvrdé hospodárske sankcie, ktoré minulý týždeň zaviedla Európska únia voči Rusom kvôli ich postupu v ukrajinskom konflikte, už doplácajú viacerí nemeckí giganti. Mnohí z nich sú totiž výrazne previazaní práve s ruskou ekonomikou.
Napätie medzi Nemeckom kancelárky Angely Merkelovej a Ruskom prezidenta Vladimira Putina už zasahuje aj ekonomiku
oboch krajín.
Sankcie zasiahli napríklad nemecký technologický gigant Siemens. Ten vyváža do Ruska moderné technológie na ťažbu ropy, na ktoré bolo uvalené embargo. Akcie Siemensu sa od štvrtkového zavedenia sankcií prepadli o štyri percentá. Spolu so Siemensom padali na burze aj spoločnosti ako Adidas, Metro či BASF, pre ktoré je Rusko významným trhom.
Prepad sa pritom netýka len samotných firiem, ale aj celej nemeckej burzy. Podľa analytika spoločnosti Trim Broker Petra Greguša sú za tým najmä obavy investorov pred dosahmi rusko-ukrajinského konfliktu, ktoré vplývajú na spomaľovanie nemeckej ekonomiky. Analytici ešte v máji odhadovali rast 0,8 percenta, minulý mesiac tento odhad skorigovali na 0,3 percenta a v súčasnosti zachádzajú ešte ďalej. „Teraz je dokonca pravdepodobné, že sa v dôsledku negatívnych dosahov ukrajinskej krízy úplne zastavil,“ varuje prezident popredného nemeckého ekonomického inštitútu Ifo Hans-Werner Sinn.
To by znamenalo obrovský problém aj pre Slovensko, ktoré je od Nemecka závislé. „Ak by k zastaveniu nemeckého hospodárstva skutočne došlo, bezpochyby by to pocítila aj slovenská ekonomika. Pre slovenské firmy ide totiž o jeden z hlavných trhov,“ pripomenul pre HN analytik spoločnosti Capital Markets Miroslav Blahušiak.
Čítajte viac: Problémy Nemcov môžu pocítiť aj naše spoločnosti
Obavy pripúšťajú aj slovenské dcéry nemeckých firiem. Slovenský Siemens síce do Ruska nevyváža žiadne produkty a nemá s ním ani žiadny obchodný vzťah. „Nevylučujeme však, že ak sankcie ovplyvnia koncern Siemens v Nemecku, dôsledky môžu zasiahnuť aj Siemens na Slovensku,“ uviedol pre HN hovorca spoločnosti Martin Noskovič.
Ohrozené miesta
Siemens, ktorý sa na burze za posledný mesiac prepadol o sedem percent, však nie je jediný, kto dopláca na ekonomické sankcie. Podobné problémy má aj Adidas, Volkswagen či chemická spoločnosť BASF. Všetky tieto firmy zaznamenali pokles akcií súvisiaci s prepadom ich tržieb na ruskom trhu.
Padá pritom aj nemecká burza DAX. „Index DAX klesol z úrovne 10030 na 9192 a nesúvisí to s tým, že by sa spomaľovala nemecká ekonomika. Nemecký priemysel sa začína obávať, ako môžu na sankcie doplatiť jeho firmy, čo sa viditeľne odráža aj do ich akcií,“ vysvetlil HN Peter Greguš z oddelenia finančného sprostredkovania spoločnosti Trim Broker.
V Rusku dohromady pôsobí šesťtisíc nemeckých spoločností. Ďalšie sankcie by mohli priamo ohroziť až 20-tisíc pracovných miest v Nemecku.
Sankcie, na ktorých sa minulý týždeň dohodla Európska únia, zahŕňajú obmedzený prístup Ruska na európske finančné trhy, embargo na vývoz nových technológií na ťažbu ropy aj zákaz obchodovania so zbraňami. Týkajú sa iba nových zmlúv, tie uzavreté zostávajú v platnosti.
Pre Slovákov je Nemecko najdôležitejší obchodný partner, preto by mohli problémy materských firiem ovplyvniť aj ich slovenské dcéry. Chemická firma BASF, ktorej materská spoločnosť sa za posledný mesiac prepadla o 11 percent, sa vážnejších problémov neobáva. „Spoločnosť BASF Slovensko nevyváža produkty do Ruska ani s touto krajinou priamo neobchoduje. Preto sankcie vyplývajúce zo súčasného geopolitického konfliktu medzi Ruskom a Európou podnikanie slovenskej spoločnosti priamo neovplyvňujú,“ hovorí pre HN Silvia Tajblíková, PR manažérka pre BASF Slovensko a Českú republiku.
Prepad na burze zaznamenala tiež nemecká automobilka Volkswagen. Jej akcie klesli za mesiac o desať percent. Automobilka zaznamenala prepad aj na svojich tržbách v Rusku. V prvej polovici tohto roka tam klesli o osem percent oproti minulému roku.
Rusko je pritom dôležité i pre slovenský závod Volkswagenu. „Patrí medzi našich desať najväčších exportných trhov,“ uviedol hovorca Vladimír Machalík. Len v roku 2012 tvoril export do tejto oblasti 5,3 percenta, čím sa Rusko stalo štvrtým najväčším trhom slovenskej pobočky automobilky.
Ruská odveta
Podľa odborníkov nie sú desaťpercentné mesačné prepady zatiaľ veľkou katastrofou. „Väčšie riziko je, keď sa cena akcií nárazovo prepadne o 40 až 50 percent. Potom to môže firmu ovplyvniť tak, že bude mať obmedzený prístup k finančným zdrojom. Znamená to, že ďalší akcionári do tých firiem neprídu a nevložia do nej svoje peniaze. Prípadne bude mať problémy požičať si od bánk,“ tvrdí Miroslav Blahušiak, analytik spoločnosti Capital Markets.
Reálne však môžu byť ďalšie prepady. A to v prípade ruskej odvety za sankcie. „Rusko by mohlo reagovať zvýšením ceny plynu a ropy. To by znamenalo zvýšenie nákladov na dopravu a výrobu v celej Európskej únii. Je to však, samozrejme, špekulácia, Rusko takúto možnosť ešte nespomenulo,“ vysvetlil HN Peter Greguš zo spoločnosti Trim Broker.