Zo všetkých druhov dopravy lietanie vzbudzuje v ľuďoch bezkonkurenčne najväčší strach. Z lode sa dá vyskočiť, z horiaceho auta alebo vlaku utiecť. No v prípade lietadla rútiaceho sa bezmocne z výšky desiatich kilometrov je neodvratnosť konca rovnako absolútna, ako je naša závislosť od schopností pilota a stavu lietadla v momente, keď doň nastupujeme. Aj preto patria predpisy v oblasti leteckej dopravy medzi najprísnejšie. HN oslovili leteckých technikov a pilotov, aby sme vám priniesli podrobné informácie o tom, čo všetko má za sebou lietadlo, do ktorého sa práve chystáte nastúpiť.
Vstup na nebo
Či už ide o lietadlá typu Airbus A320, ktoré tento týždeň spadlo v Alpách, alebo o iné veľké dopravné jetlinery, každý kus z prvej výrobnej série musí prejsť certifikačnými skúškami. Tie preveria letové vlastnosti stroja – ako sa správa pri pristávaní, minimálnu a maximálnu rýchlosť, či čas, za ktorý lietadlo pri strate tlaku bezpečne klesne do výšky s dýchateľnou atmosférou. Inšpektori sledujú výkon lietadla spolu s posádkou a technikmi výrobcu, počas skúšky vyprodukujú desiatky záznamov s nameranými výstupmi prístrojov, ktoré sa následne porovnávajú s normami a vyhodnocujú. Certifikát, vďaka ktorému môže lietadlo prepravovať cestujúcich, vydávajú štátne úrady pre civilné letectvo. Každé vyrobené lietadlo musí tiež prejsť cez tzv. zalietavací program, v ktorom musí vyhovieť vo všetkých sledovaných technických parametroch.
Prísna údržba
Aj program údržby majú lietadlá veľmi prísny. Stroj počas svojho života prejde cez tisícky kontrol, ktoré vychádzajú z odporúčaní výrobcu a nariadení leteckých úradov. Každá kontrola má stanovený harmonogram prác a zoznam súčiastok, ktoré je potrebné skontrolovať. Kontrolu každej položky na zozname podpisujú certifikovaní technici, ktorí sa delia podľa špecializácie – niektorí sa venujú motorom, niektorí avionike, iní elektronike. Základom sú pravidelné denné, týždenné a ročné kontroly. Denná pozostáva z vizuálnej kontroly lietadla a kontroly systémov, Airbus A320 ju absolvuje zvyčajne raz za 36 hodín. Keďže za ten čas sa môže v kabíne vystriedať viac posádok, každý kapitán pri preberaní lietadla uskutočňuje ešte vlastnú vizuálnu obhliadku, tzv. walk-around check. Ak pri nej nájde napríklad labuť, ktorá pri predchádzajúcom lete uviazla na podvozku a technik si ju nevšimol, musí o tom spísať záznam a lietadlo pri najbližšej príležitosti prejde špeciálnou kontrolou predpísanou v prípade kolízie s vtákom. Ďalšiu obhliadku robí technik pri spúšťaní lietadla – napríklad kontroluje, či z lietadla nekvapká hydraulika. Nie je však výnimkou, ak do výšky smeruje lietadlo, ktoré nie je v stopercentnom poriadku. Nájdené nedostatky si pilot kontroluje s manuálom výrobcu a pokiaľ ide o menšie chyby – napríklad nesvieti niektoré zo svetiel alebo vypadne časť klimatizácie, pilot sa v manuáli dozvie napríklad to, že môže pred opravou urobiť ešte štyri lety.
Každých zhruba 250 letových hodín potom čaká lietadlo menšia údržbová kontrola. Ide o výmenu pneumatík, filtrov, tesnení a ložísk, či ultrazvukové kontroly namáhaných častí lietadla. Denná kontrola trvá približne hodinu a pol, pri týždennej ide stroj do hangáru a obhliadka trvá deň až dva.
Generálna údržba
Ďalšie inšpekcie absolvuje lietadlo po odlietaní určitého počtu kilometrov, resp. absolvovaní istého počtu vzlietnutí a pristátí. Letci to volajú aj „ťažká údržba“, keďže, zjednodušene povedané, sa lietadlo rozloží a znova zloží a všetky chybné alebo „unavené“ komponenty sa vymenia za nové alebo repasované. Napríklad Boeing 737 CL má predpísaných osem druhov generálnej údržby a podstupuje ich každých štyritisíc letových hodín alebo 24 mesiacov. Systémy moderných lietadiel si navyše sledujú vek svojich súčastí a hlásia komponenty, ktoré treba z dôvodu ich životnosti vymeniť. Okrem pravidelných kontrol lietadlá smerujú aj na nepravidelné kontroly, ktoré predpisujú manuály výrobcu lietadla alebo nadnárodné letecké agentúry, napríklad Európska organizácia pre bezpečnosť letovej prevádzky. Tiež je dobré vedieť, že v lietadle sú všetky systémy zdvoj-až strojnásobené a takmer žiadna nehoda nie je zapríčinená technickou chybou, ale kombináciou rôznych vplyvov ako počasie, pilotáž, technika alebo riadenie.
To vysvetľuje aj istotu, s ktorou letecké spoločnosti v Európe napriek tragédii v Alpách naďalej prevádzkujú svoje Airbusy A320 – a neodstavili ich dočasne, kým sa vyšetria dôvody nehody.