Slovinsko nemá o pomoc z eurovalu záujem a svoje problémy si dokáže vyriešiť samo. Tento záver prinieslo víkendové rokovanie ministrov financií eurozóny. Ešte pred pár dňami to však vyzeralo tak, že Slovinsko bude potrebovať finančnú pomoc. Slovinci nátlaku odolali, nič to však nemení na tom, že Európska centrálna banka (ECB) bude na krajinu naďalej vyvíjať tlak, aby o peniaze požiadala. V stávke je totiž celá eurozóna. „Prípadný krach Slovinska by úplne zničil mediálny obraz únie, ktorá má dlhovú krízu pod kontrolou. Netrvalo by dlho a dlhová kríza by sa začala rýchlo šíriť,“ upozorňuje riaditeľka spoločnosti Next Finance, analytička Markéta Šichtařová.
Nechajme ich tak
Eurozóna nateraz Slovinsku verí, že dokáže svoju krízu vyriešiť aj samo. Ľubľana totiž oznámila, že plánuje zatvoriť dve domáce banky – Facto Banku a Probanku. Nemecký minister financií Volfgang Schäuble vyjadril presvedčenie, že Slovinsko dokáže zaplátať 7,5-miliardovú dieru v bilanciách osemnástich aktívnych domácich bánk. „Slovinsko tvrdí, že sa bez pomoci zaobíde. Preto si myslím, že by sme ich mali nechať tak,“ povedal Schäuble na eurogrupe.
Odborníčka na eurozónu Markéta Šichtařová dáva nemeckému ministrovi za pravdu, že dvojmiliónové Slovinsko by sa malo vo vlastnom záujme snažiť pomôcť si vlastnými silami. „Pomoc z eurovalu napríklad v prípade Grécka ukázala, že po pomoci je na tom krajina ešte horšie, než pred ňou, lebo má vyšší verejný dlh aj napriek dlhovým odpisom,“ podotýka Šichtařová.
Podobný názor majú aj ostatní odborníci. Slovinsko nepotrebuje tak veľa peňazí, ako napríklad Grécko či Španielsko. Na rekapitalizáciu bánk by potrebovalo asi sedem až osem miliárd. Analytik Radoslav Kasík z Across Wealth Management vidí riešenie záchrany Slovinska pred krachom v inšpirácii inou krajinou, ktorá si tiež dokázala poradiť aj bez eurovalu – Írskom. „Írsko riešilo rekapitalizáciu bánk najradikálnejšie a jeho súčasné ekonomické dáta sú najzvučnejšie spomedzi zachraňovaných krajín. Scenár vývoja by bol podobný aj v Slovinsku,“ hovorí Kasík.
Euroval možno príde
Napriek tomu, že Slovinsko tvrdí, že si so svojimi bankami dokáže poradiť, je možné, že bude musieť požiadať o pomoc z eurovalu. „Slovinsko zatvára dve menšie banky s podielom aktív na celkovom bankovom sektore do 4,5 percenta kumulovane. Ide o jasný signál, že situácia bánk sa veľmi nezlepšuje,“ upozorňuje Kasík. Situácia v eurozóne sa totiž môže zhoršiť a dlhová nákaza by mohla zasiahnuť Slovinsko ešte viac. „Skôr si myslím, že Slovinsko bude musieť požiadať o pomoc. Prikláňam sa k názoru, že by tak malo spraviť radšej skôr ako neskôr,“ dodáva Kasík.
Toto je dôvod, prečo ECB tlačí na Slovinsko už dnes. Bojí sa totiž, že koncom roka sa finančné problémy eurozóny ešte viac prehĺbia a chce vyriešiť situáciu v Slovinsku, kým je ešte čas a aby sa problémy nekumulovali. Navyše, pomoc z ESM (eurovalu) by v prípade tejto malej krajiny s chorými bankami predstavovala asi 10 miliárd eur a ešte by pár miliónov ostalo na reformy.
Neoblomní Slovinci
Európska centrálna banka by chcela predovšetkým zabrániť krachu Slovinska, ktorý by zničil všetko, o čo sa predstavitelia eurozóny snažia už od problémov s Írskom, a síce morovému rozšíreniu dlhovej krízy. Slovinci však o žiadnej pomoci z únie nechcú ani počuť. „Mentalita Slovincov by sa iba ťažko vyrovnala s tým, že by museli poslúchať napríklad Nemecko,“ myslí si Šichtařová, podľa ktorej sa Slovinsko bude eurovalu brániť zo všetkých krajín najintenzívnejšie. Môže za to povaha Slovincov ako národa. Medzinárodná pomoc znamená záväzky. To je najmä zoštíhľovanie štátneho aparátu a znižovanie platov, na čo sú Slovinci mimoriadne citliví.