Základnou filozofiou minimálneho dôchodku bude, aby ľudia, ktorí pracovali viac ako 25 rokov, dostali minimálny dôchodok. A to aj napriek tomu, že za mzdy len o trochu vyššie ako je minimálna mzda, hovorí Burian.
Je takmer rok odvtedy, čo ste nastúpili do vlády. Asi najvýznamnejšími za ten čas boli zmeny v prvom a druhom pilieri. Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Našou úlohu je dobudovať dôchodkový systém o tretí pilier, ktorý momentálne nie je v ideálnom stave. Nízke zhodnotenie vkladov, relatívne vysoké poplatky v porovnaní s druhým pilierom, daňovo nepostihnuteľné vyberanie vkladov, bez väzby na blížiaci sa odchod do dôchodku. Určite nás čaká veľká zmena tretieho piliera, ktorá bude v prospech sporiteľov, a to najmä zavedenie daňového zvýhodnenia pre sporiteľov či zníženie poplatkov.
Akou sumou to bude zvýhodnené?
Chceme motivovať ľudí na sporenie na dôchodok v novom systéme piliera, a tým prispieť k stabilizácii celého systému, ktorý zažil za posledné roky, myslím roky 2010 až 2012, negatívne výkyvy, ktoré sa odrazili na odleve sporiteľov.
Daňová výhodnosť by sa mohla pohybovať medzi 10 až 12 eurami mesačne. Bude to toľko?
Máme predstavu, koľko by to mohlo byť, ale kým ju nemáme vyšperkovanú od ministerstva financií, tak je zbytočné o tom hovoriť. Daňová výhodnosť bude odvodená od mediánu výšky vkladov do tretieho piliera. Tam sa budeme pohybovať a tam vidí priestor aj ministerstvo financií.
Plánuje obmedziť aj výber peňazí z piliera, ako to chcete ohraničiť vekom?
Našou víziou pre programový výber vkladov nie je dosiahnutie dôchodkového veku, ale situácia súvisiaca s dôchodkovou udalosťou, ako je napríklad invalidita či predčasný dôchodok. Uvažujeme o tom, že najskorší, programový výber by mohol byť päť rokov pred dovŕšením dôchodkového veku, čo by mohlo byť i riešenie pre kategórie ľudí pracujúcich v najťažších podmienkach, ako sú napríklad baníci či hutníci.
Budú si môcť sporitelia vybrať aj celú nasporenú sumu?
Budeme sa snažiť, podobne ako v druhom pilieri, aby si ľudia nevybrali peniaze jednorazovo, ale aby im boli programovo vyplácané v dlhšom horizonte. U ľudí, ktorí majú nasporenú priemernú či podpriemernú sumu, by sme preferovali rozloženie peňazí na dlhý čas. Samozrejme, sú sporitelia, ktorí majú nasporenú väčšiu sumu, a tí by si mohli časť vybrať. Opakujem však, že to ešte nie je uzavretá vec.
Je reálna možnosť, že sa vám podarí predstaviť komplexné zmeny do začiatku budúceho roka? Chceme už na prelome mesiacov apríl – máj predstaviť komplexné zmeny tretieho piliera tak, aby začali platiť najneskôr od roku 2014. Prerábame však gro tohto zákona a je možné, že o dva či tri roky príde úplne nový zákon.
Tvrdíte, že chcete, aby mali ľudia slušné dôchodky. Odvody do druhého piliera ste však znížili o päť percent. To o stabilizácii dôchodkového systému nevypovedá. Súhlasíte?
Zmeny, ktoré sme zrealizovali v prvom a druhom pilieri, boli z hľadiska udržateľnosti dôchodkového systému nevyhnutné. Čo sa týka zníženia odvodov do druhého piliera, treba jasne povedať, že pokiaľ si Slovensko bude na tento pilier požičiavať, zníženie príspevkov doň nemá žiadny negatívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť vyplácania dôchodkov. Pozitívom je možnosť pripoistenia sporiteľov s daňovou výhodnosťou do výšky dvoch percent základu dane. A aj napriek zníženiu príspevkov je stále jeden z najvyšších nielen v Európskej únii, ale aj v OECD.
Prví sporitelia by mali z druhého piliera vyjsť už o dva roky. Sú už nastavené pravidlá na vyplácanie ich dôchodkov?
Na ministerstve som vytvoril pracovnú komisiu, ktorá pozostáva zo zástupcov všetkých zainteresovaných strán. Sú v nej komerčné poisťovne, Národná banka Slovenska, Sociálna poisťovňa, ministerstvo financií a dôchodkové správcovské spoločnosti. Komisia už začala pracovať na zodpovedaní základných téz, ktoré sú nevyhnutné pre budúce fungovanie vyplácania dôchodkov z druhého piliera. Do konca tohto roka chceme predstaviť návrh vyplácania dôchodkov, takzvaných anuít.
Veľa sa hovorí o tom, že dôchodky z druhého piliera bude vyplácať aj Sociálna poisťovňa.
Je to predmetom diskusie. Ak by sa Sociálna poisťovňa stala súčasťou vyplácania dôchodkov z druhého piliera, musela by dodržiavať pravidlá komerčného poistenia. Ja sa skôr obávam, čo bude so sporiteľmi, ktorí si za desať rokov stihli nasporiť malé sumy, približne štyri- až päťtisíc eur. S veľkou pravdepodobnosťou im nebudú komerčné poisťovne ochotné poskytnúť doživotný dôchodok, preto by bolo dobré, aby aj bola Sociálna poisťovňa gestorom získania doživotnej anuity.
Kedy sa o tom rozhodne?
Na budúci mesiac sa máme stretnúť a uzavrieť tento okruh.
Kedy dokončíte práce na minimálnom dôchodku?
Práce na ňom chceme ukončiť v tomto roku. Základnou filozofiou minimálneho dôchodku bude, aby ľudia, ktorí pracovali viac ako 25 rokov, dostali minimálny dôchodok. A to aj napriek tomu, že za mzdy len o trochu vyššie ako je minimálna mzda. Minimálny dôchodok bude vyšší ako životné minimum. Zároveň nebudú musieť stáť v rade na úradoch práce pre získanie doplatku dávky hmotnej núdze, pretože oni tam jednoducho nepatria.
Za minulej vlády sa veľa hovorilo o vytvorení jedného sociálneho odvodu. Neplánujete niečo podobné?
Plánujeme.
Ako by mal vyzerať?
Ide nám o zjednodušenie systému pre podnikateľskú oblasť, a to jeho vytvorením do roku 2015. Malo by ísť o obdobu zdravotného odvodu. Toto zjednodušenie vytvorí podmienky na ročné zúčtovanie sociálneho odvodu, ako je to v prípade zdravotného odvodu, čo však výrazne závisí od urýchlenia prác na UNITAS-e, jednotnom výbere daní a odvodov. Budeme sa však musieť popasovať aj s dlhodobo neriešeným systémom úrazového a garančného poistenia.
Pred voľbami ste hovorili aj o testovaní dávok. Pohli ste sa v prípravách?
Všetko bude závisieť od urýchlenia prác na UNITAS-e, ktorý je však v gescii ministerstva financií. My budeme hľadať možnosti na riešenie testovaných dávok ešte pred spustením UNITAS-u. Testovanie dávok nie je ľahká oblasť, pretože doteraz sa v tomto smere nič neurobilo. Napríklad z daňového priznania dnes takmer nič neviete vyčítať. Neviete, kto je bohatý a kto nie je. Podobné je to aj pri dohodároch.
Zmení sa niečo po UNITAS-e teda aj pre dohodárov?
Riešenie možnosti zníženia, respektíve zrušenia odvodov z časti dohôd. Chcem však znovu prízvukovať, že sa to dá až po vyriešení ročného zúčtovania sociálneho odvodu, ktorý, ako som už spomínal, súvisí so zavedením UNITAS-u. Termín jeho zavedenia sa výrazne posúva najmä v dôsledku vytvorenia informačného chaosu na Finančnej správe predchádzajúcou vládou. Najnovší termín je o tri roky.
Čiže dohodári by mohli v budúcnosti dostať nejaké úľavy?
Už dnes máme úľavy v dohodách pre študentov a čiastočne pre dôchodcov. Zavedenie jednotného systému čiastočného nezodvodňovania dohôd pre všetkých dohodárov, nielen študentov, bude však možné až po roku 2016.
Mohli by ste teda v budúcnosti urobiť úpravy pre dohodárov pri zavedení ročného zúčtovania?
Áno, po zavedení ročného zúčtovania môže byť nanovo definovaná výška dohôd bez odvodov. Napríklad do maximálnej výšky do dvesto eur za mesiac pre všetkých, ktorí budú pracovať na dohody.
V januári dohodárov výrazne ubudlo. Kam sa tí ľudia stratili?
Časť z nich boli napríklad klasickí zamestnanci, ktorým firma vyplatila len minimálnu mzdu a ostatok im dala na dohodu – platila tak nižšie odvody. Teraz sa im to však už neoplatí. Niektorí prešli na iné inštitúty zamestnávania, napríklad čiastočný úväzok. No je to očistný proces. Pokles dohôd vôbec nevnímam zle, skôr vnímam zle, že časť podnikateľskej obce bude hľadať spôsoby vyplácania týchto ľudí „načierno“. Budeme musieť prijať tvrdšie opatrenia.
No napríklad firmy pri sezónnych prácach dohodárov reálne potrebujú.
Áno, beriem, že pri sezónnych prácach potrebujú niektoré sektory takýchto ľudí, avšak tieto podnikateľské subjekty majú možnosť prejsť na iné formy zamestnávania, ako som už spomenul, a v prípade zamestnávania dlhodobo nezamestnaných pripravujeme riešenie pre zjednodušenie zamestnania takýchto ľudí na kratší časový úsek.
Aké?
Pracujeme na systéme, na základe ktorého by si firmy mohli „najímať“ dlhodobo nezamestnaných z úradu práce na niekoľkohodinové úväzky. Chceme, aby si dlhodobo nezamestnaný zarobil a aby bol výhodný aj pre zamestnávateľa. Celú administratívu by riešili úrady práce a firmy by sme podporili cez odvody. To je cesta, ako dlhodobo nezamestnaných vtiahnuť do pracovného procesu aspoň na istý čas. No ak by títo ľudia prácu odmietli, tak prídu o dávku v hmotnej núdzi či nejakú časť. Všetko je však ešte len vo fáze analýz.
O koľko by mohli nezamestnaní prísť, ak by odmietli prácu?
Môže sa stať, že prídu aj o 50 percent.
Pripravujete aj novelu o nelegálnom zamestnávaní. Aké konkrétne kroky proti čiernej práci zvažujete?
Najistejšie je štandardizovať systém tak, ako je to v iných krajinách Európskej únie. Chceli by sme adaptovať systém povedzme z Nemecka. Napríklad, ak tam príde podnet, že sa na stavbe nelegálne pracuje, tak k stavbe prídu pracovníci ministerstva vnútra a Národného inšpektorátu práce. Tí potom každého kontrolujú, či má v poriadku pracovnú zmluvu, prípadne dohodu. Ak nemá, tak daná firma už nemôže získať verejnú zákazku. Nie je naším záujmom robiť represie, ale aby sme veci posunuli dopredu, je nutné urobiť poriadok.
Kto je Jozef Burian
Narodil sa 21. septembra 1961. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú, Fakultu riadenia v Košiciach. V rokoch 2006 až 2010 bol predsedom Výboru NR SR pre financie rozpočet a menu, od roku 2002 je poslancom Národnej rady SR. V rokoch 1996 až 1999 pôsobil vo VSŽ ako riaditeľ pre financovanie a daňové systémy, v roku 1992 pôsobil vo firme ITC Košice ako finančný riaditeľ, v rokoch 1986 až 1992 bol vedúci oddelenia ekonomiky práce v spoločnosti Hutné stavby Košice.
.