Pred pár mesiacmi sme mohli o podobnom scenári len snívať. A tak maximálne závidieť Nemcom, najbezpečnejšej krajine eurozóny, ktorým sa v dobrých časoch podarilo napĺňať. Bola to totiž hranica, ku ktorej sme sa nikdy v histórii ani len nepriblížili. Z toho sci-fi sa však stala realita. Náš dlh je nielen najlacnejší v histórii, ale predáva sa vôbec prvýkrát dokonca pod jedno percento. Presne toľko si zaň pýtajú investori, keď si naše dlhopisy obchodujú medzi sebou, na sekundárnych trhoch.
Na dokumentovanie toho, o aký výrazný pokles ide, stačia dve jednoduché čísla: v závere minulého týždňa výnosy našich 10-ročných štátnych cenných papierov predávali za 0,89 percenta. Vlani? Za približne 2,5 percenta.
Vďaka, Mario Draghi
Komu má Slovensko ďakovať, je pomerne jasné – Európskej centrálnej banke. A to z dvoch dôvodov: vo štvrtok budú mať frankfurtskí bankári kľúčové zasadnutie, na ktorom sa očakáva oznámenie nákupu štátnych dlhopisov problematických krajín eurozóny. Teda aj ich nižšie výnosy. „Ak k tomu nepríde, bude to zrejme pre trhy sklamanie,“ konštatoval analytik ČSOB Marek Gábriš.
Okrem toho vymenúva aj ďalšie faktory – k pozitívnej nálade trhov neprispeli ani nie príliš presvedčivé výsledky v eurozóne, ale najmä toľko spomínaný návrat deflácie, teda poklesu cien po približne piatich rokoch.
Takáto situácia nahráva nemeckým cenným papierom, ktoré sú pre investorov bezpečným úložiskom peňazí. Avšak nie v situácii, keď chcú zarobiť. Nemecký dlh sa totiž predáva len za niečo vyše 0,4 percenta.
A vtedy prichádzame na rad my. Ako krajina, ktorá je na jednej strane bezpečná, s celkom solídnym stavom verejných financií, ktorá oproti kríze znižovala deficit. A zároveň sa jej tiež podarilo uchovať dlh na udržateľných úrovniach. Na druhej strane s ešte stále vyššími výnosmi ako Nemci, takže investori majú aspoň akú takú šancu zarobiť.
Takýto vývoj nahráva aj štátnej kase. Každoročne totiž dávame stovky miliónov eur za obsluhu štátneho dlhu a nižšie výnosy tak v prenesenom zmysle slova znamenajú aj nižšie náklady. „Nižšie ako očakávané sadzby budú mať pozitívny vplyv na rozpočet cez úsporu na úrokových nákladoch,“ odkázali z tlačového oddelenia rezortu financií.
Pozor pre sporiteľov
Kým pre rezort financií tak súčasný vývoj znamená plus, na druhej strane pre sporiteľov až o také pozitívum nejde. Ako potvrdil Gábriš, klesajúce výnosy môžu, ak budú trvalejším javom, tlačiť na pokles výnosov sporiacich, ako aj úverových produktov. „I keď v niektorých segmentoch trhu sú sadzby aj marže už teraz dosť nízke,“ dodal.
Ako však dopĺňa Karin Uličná, riaditeľka investičného úseku spoločnosti Asset Management Slovenskej sporiteľne, pokles výnosov dlhopisov spôsobuje rast ich cien, čo je pre aktuálne investície v podielových fondoch priaznivé.