Slovensko sa opäť ocitlo v prvej dvadsiatke najmizernejších ekonomík sveta. Ten zostavuje agentúra Bloomberg, pričom berie do úvahy, ako sa v krajine vyvíja inflácia a nezamestnanosť. A práve vysoké percento ľudí bez práce nás v rebríčku vystrelilo medzi najhorších. Kvôli tomu sme v rebríčku zaostali pred všetkými našimi susedmi. „Na Slovensku je nezamestnanosť stále vyššia ako v ostatných krajinách Vyšehradskej štvorky. Slovenský trh práce sa síce v poslednom období výrazne zlepšil a priblížili sme sa k priemernej miere nezamestnanosti v eurozóne, stále je to však nad úrovňou našich susedov,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Nezamestnanosť – veľký slovenský problém
Nezamestnanosť je problém, s ktorými zápasí Slovensko už roky. Vysoký je predovšetkým počet ľudí, ktorí sú doma bez práce dlhšie ako jeden rok. „Z celkového pohľadu je lepšie mať dvoch ľudí, z ktorých je každý pol roka nezamestnaný, než jedného, čo je nezamestnaný celý rok. U nás je práve situácia, že máme relatívne veľa zamestnaných ľudí, ale aj veľa ľudí, ktorí sú doma bez práce viac rok a dlhšie,“ hovorí riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník.
Kým v roku 2010 sa nezamestnanosť pohybovala na štrnástich percentách, odvtedy sa ju Slovensku podarilo podstatne znížiť. „V historickom kontexte je u nás nezamestnanosť momentálne určite na klesajúcej trajektórii a na jednej z nižších úrovní. Ale možno je to pomalšie, ako by sme chceli,“ konštatuje analytik ČSOB Marek Gábriš.
Podľa Páleníka je však dôležité pozerať sa aj na to, akým spôsobom nezamestnanosť znižujeme. Kvantita u nás môže ísť na úkor kvality. „Rastie tu zamestnanosť, ale je to všetko na úkor kvality pracovných miest. Mzdy nerastú, ako by mohli rásť, a rastie počet pracujúcich v zahraničí, tým sa tiež chváliť nemôžeme,“ dodal.
Mizéria v dôsledku inflácie a nezamestnanosti
Keďže index berie do úvahy iba nezamestnanosť a infláciu, odborníci ju kritizujú kvôli tomu, že ponúka len veľmi zjednodušený pohľad na ekonomiku. Index napríklad nezohľadňuje to, či sa situácia v krajine zlepšuje alebo zhoršuje, nepozerá sa ani na kúpyschopnosť obyvateľstva a iné indikátory kvality života, ako je napríklad zdravie či možnosti vzdelania, vymenúva Muchová.
Nelichotivé prvenstvo medzi krajinami s najmizernejšími ekonomikami si vyslúžila Venezuela. Tá bojuje predovšetkým s obrovskou infláciou. Medzi ďalšími „mizernými“ sa ocitlo aj Grécko, Juhoafrická republika alebo Ukrajina. Tým na rozdiel od krajín Latinskej Ameriky miesto v rebríčku zabezpečila ich vysoká nezamestnanosť.