Spotrebiteľ vníma pípnutie čiarového kódu pri pokladnici. Čiarový kód je však užitočným nástrojom nielen v predajniach, ale i v celom distribučnom reťazci, kde je nevyhnutné označiť aj skupinové a paletové balenia.
„Používanie čiarových kódov je jedna z najpresnejších a najrýchlejších metód na registráciu väčšieho množstva údajov. Pri ručnom zadávaní údajov dochádza totiž k chybe priemerne pri každom tristom zadaní. Pri použití čiarového kódu sa počet chýb znižuje na jednu milióntinu,“ hovorí riaditeľ spoločnosti GS1 Slovakia, ktorá spravuje čiarové kódy na Slovensku, Miroslav Štaffen.
Spoločnosť GS1 Slovakia sa venuje mobilnému zberu a spracovaniu dát a rádiovému prenosu informácií.
Štatistiky uvádzajú, že napríklad využívaním čiarových kódov v supermarketoch sa produktivita obsluhy pri pokladniciach zvýši najmenej o 30 percent. Okrem toho je možné v ktoromkoľvek okamihu a veľmi detailne zistiť stav zásob jednotlivých tovarov na sklade. Štúdia spracovaná pre americké ministerstvo obrany ukázala, že v niektorých oblastiach sa pri zavedení systému čiarových kódov zvýšila efektivita až o 400 percent.
Opis výrobku
Podstatou každého obchodu je pohyb tovaru od výrobcu k zákazníkovi.
Získať prehľad o tomto distribučnom reťazci a zároveň zrýchliť a zjednodušiť procesy v ňom je možné vďaka presnej identifikácii tovarov v tomto reťazci a v jeho článkoch. Presný opis výrobku, to sú kmeňové dáta. Ide o názov, hmotnosť, počet kusov v balení.
GTIN u nás EAN kód
Rozhodujúcim identifikátorom pre jednotlivé tovarové položky, teda ich kmeňové dáta a pre štandardizovanú elektronickú výmenu dát (electronic data interchange – EDI), je globálne identifikačné číslo obchodnej jednotky (global trade item number – GTIN), u nás známe ako EAN kód.
„Je to celosvetovo jedinečné identifikačné číslo tovaru, či už hovoríme o spotrebiteľskom alebo veľkoobchodnom balení. Toto číslo prideľuje organizácii združenie GS1, ktoré je správcom tohto číselníka a na základe tohto čísla si odberateľ tovar objednáva a dodávateľ dodáva tovar,“ uviedol Štaffen.
GLN ako IČO
Ďalším kľúčovým identifikátorom je GLN globálne lokalizačné číslo (global location number). Toto identifikačné číslo môžeme chápať ako celosvetové IČO.
Každý článok distribučného reťazca má svoje vlastné GLN. „Podnik si môže dokonca pomocou GLN označiť všetky svoje sklady, predajne a pobočky,“ uviedol riaditeľ GS1.
GLN opäť prideľuje združenie GS1.
SSCC pre prepravu
V oblasti prepravy a logistiky sa využíva v prvom rade identifikácia prepravných jednotiek. „Hovoríme o tovare v takom balení, ktoré je určené na prepravu a uskladnenie, ako sú napríklad palety, klietky, sudy, kontajnery,“ upresnil Štaffen.
Na identifikáciu týchto prepravných jednotiek sa používa tzv. kód SSCC (serial shipping container code – sériové číslo prepravnej jednotky). Každá jednotka má pritom svoje celosvetovo jedinečné identifikačné číslo.
„Okrem identifikačných čísel sa využívajú aj doplnkové údaje o prepravovanom tovare, medzi ktoré môžeme zaradiť napríklad údaj o dátume výroby alebo šarži. Používajú sa na zabezpečenie spätnej vysledovateľnosti tovaru. Ďalší údaj, o počte kusov v prepravnom balení, sa využíva pri fakturácii,“ doplnil Štaffen.
Nosiče údajov
Po správnej identifikácii tovaru nasleduje zapísanie údajov do automatických nosičov.
Najpoužívanejšie sú:
– čiarové kódy,
– rádiofrekvenčné čipy (technológia RFID).
Výmena údajov
Keď sa globálne jedinečné čísla priradia výrobkom (GTIN), lokalitám (GLN) a logistickým jednotkám (SSCC), je možné ich využiť v obchodnom procese na automatizovanú výmenu údajov medzi obchodnými partnermi. Hovoríme o obchodných transakciách ako objednávka, faktúra, dodací list či inštrukcie k preprave.
Ak sa tieto transakcie vymieňajú formou štruktúrovaných elektronických správ (štandardizovaných EDI správ podľa normy EANCOM), potom ich počítač dokáže spracovať bez zásahu človeka.
Štandardy GS1 sú najpoužívanejšími na svete. Je to aj z toho dôvodu, že všetky dáta majú pevne stanovený formát a štruktúru. To znamená, že je možné informačné systémy na celom svete naprogramovať tak, aby spolu dokázali bez problémov komunikovať a vymieňať si dáta.
Čiarový kód
V oblasti čiarových kódov sa v logistike využíva tzv. kód GS1-128, ktorý umožňuje kódovať informácie v štruktúrovanom formáte.
Do jedného čiarového kódu sa zakóduje viac informácií, ako napríklad EAN, číslo výrobku (GTIN), dátum výroby a číslo šarže.
Vďaka štruktúre kódu sú jednotlivé dáta oddelené a do informačného systému sa priradia jednotlivo do príslušných polí.
Kód GS1-128 je lineárny čiarový kód, ktorý sa dá zosnímať či už prenosnými terminálmi alebo aj veľmi jednoduchými skenermi s infračerveným lúčom.
Rádiofrekvenčný čip (RFID)
RFID štítok je dátový nosič, čiže obsahuje dáta, ktoré identifikujú predmet, na ktorý je nosič pripevnený.
Na rozdiel od čiarového kódu, ktorý funguje na optickom princípe (sníma informáciu zakódovanú do čiar a medzier), pri RFID sa údaje prenášajú pomocou rádiových vĺn. V systéme GS1 štandardov (identifikačných čísel, nosičov údajov a komunikačných štandardov), ktoré sa používajú v obchode, logistike, preprave atď., sú údajmi čísla, ktoré sa spracúvajú rýchlo a slúžia ako „kľúče“ ku kmeňovým dátam uloženým v databáze.
QR kódy (Quick Response Code)
QR kódy sú dvojrozmerné čiarové kódy, ktoré obsahujú textovú informáciu.
Ich využitie v logistike je pomerne zriedkavé (ako nakoniec 2D kódov v tejto oblasti všeobecne). Na Slovensku sa využívajú skôr ako marketingový nástroj, v zahraničí (hlavne ázijské krajiny) sa QR kódy stihli presadiť aj v iných oblastiach.
Dominujú v oblasti podpory predaja a mobilných aplikácií. Pri ich používaní si môže používateľ okamžite preniesť do mobilného telefónu požadovanú textovú informáciu, ako napríklad odkaz na webovú stránku, el. vizitku a podobne.
Aké uplatnenie majú kódy na Slovensku
Európska komisia ytýčila cieľ, že do roku 2020 v EÚ prevážia e-faktúry nad papierovými.
Elektronická výmena štruktúrovaných údajov sa na Slovensku bežne používa hlavne v maloobchode, doprave a logistike a v automobilovom priemysle.
„Dobrou správou je, že využívanie elektronickej výmeny štruktúrovaných údajov každý rok rastie, avšak na druhej strane tempo rastu nie je nijako oslnivé. Podľa informácií, ktoré máme od našich partnerov, ktorí sa venujú zavádzaniu podnikových informačných systémov a systémov pre riadenie skladu, sa u nás v logistike stále používa v niektorých podnikoch aj papier a ceruzka – teda žiadna technológia pre automatickú identifikáciu a zber údajov,“ povedal Ivan Štaffen, riaditeľ GS1 Slovakia.
Jednoznačne najrozšírenejšou technológiou sú podľa neho čiarové kódy.
Existujú aj pomerne zriedkavé aplikácie RFID, tie sa však, ako uviedol Štaffen, využívajú v uzatvorených systémoch na monitorovanie skladových operácií, polohy alebo na identifikáciu vratných obalov, ako napríklad palety alebo prepravky, ktoré aj pri odoslaní obchodnému partnerovi zostávajú majetkom spoločnosti a monitorovanie ich pohybu a využívania môže byť dôvodom značných úspor.
Osobitnú kategóriu predstavuje e-faktúra.
„Aj keď je e-faktúra len jednou časťou v celom obchodnom procese, v poslednom čase sa jej dostáva veľká pozornosť. Samozrejme, hlavne kvôli legislatíve a DPH. Navyše Európska komisia si pre verejný sektor vytýčila cieľ, že do roku 2020 v rámci EÚ prevážia e-faktúry nad papierovými. V tejto oblasti môžeme preto očakávať v blízkej budúcnosti oveľa väčšiu aktivitu od štátnych orgánov,“ dodal Štaffen.
Budúcnosť identifikácie tovarov
Budúcnosť technológií pre automatickú identifikáciu tovaru môže byť v ich intenzívnejšom využívaní, a to aj v kombináciách technológií a vo zvýšenej potrebe štandardizovať ich.
Technologický pokrok môže podľa Štaffena priniesť nové vlastnosti pre RFID štítky, ktoré budú tlačené rovno na obaly. Ďalším krokom môže byť prekonanie bariéry pre používanie RFID štítkov na kov a tekutiny, avšak i nové senzory, zdroje napájania atď.
S narastajúcim objemom falšovaného tovaru môže podľa neho narastať aj potreba jedinečnej a detailnejšej identifikácie rozšírenej napríklad o sériové čísla pre každú položku, dokonalejšie systémy vysledovateľnosti, využitie 2D kódov.
Výhody a nevýhody
Obe technológie, čiarový kód aj RFID, urýchľujú spracovanie informácií, teda odpadá prácne ručné prepisovanie identifikačných čísel, pri ktorom dochádza k častým chybám a je časovo náročné.
Rozdiely sú v spôsobe spracovania údajov.
Čiarový kód musí byť viditeľný, aby sa dal snímať, čiarové kódy sa snímajú jeden za druhým a jestvuje väčšia možnosť jeho znehodnotenia. Stále je to však najlacnejší dátový nosič.
RFID štítky nemusia byť viditeľné, môžu byť umiestnené vo vnútri produktu, v baleniach a snímať sa dajú viaceré naraz. Má to veľký význam pre urýchlenie niektorých procesov, napríklad pre príjem na sklad. Používajú sa v mnohých priemyselných odvetviach. V automobiloch sa môžu použiť na vyúčtovanie mýta. RFID štítky bývajú často pripevnené v predajniach na predávanom textilnom tovare.
Štítok RFID možno čítať, ak sa nachádza v blízkosti čítačky aj vtedy, ak na objekt nie je vidieť a možno ho prečítať aj vtedy, ak sa nachádza v kartónovej škatuli alebo v inom obale. Na rozdiel od čiarových kódov RFID štítky možno čítať po stovkách súčasne. Čiarové kódy možno čítať iba jeden za druhým.
Obsah RFID štítkov sa dá meniť, sú viacnásobne použiteľné. Pri RFID a jeho zavádzaní do praxe je potrebné zobrať do úvahy jeho limity vyplývajúce z fyzikálnych vlastností rádiových vĺn. Problémy spôsobuje kov, tekutiny a prípadné interferencie z iných zariadení.
RFID je finančne náročnejšia technológia než čiarové kódy, dá sa však rozšíriť o ďalšie funkcie, napr. senzory, ktoré monitorujú napríklad narušenie teplotného reťazca pri preprave, poškodenie tovaru, neoprávnené otvorenie napr. lodného kontajnera alebo v kombinácii s GPS sleduje presnú polohu prepravovaného tovaru.
Ktorý je pre ktorú sféru vhodnejší
Vhodnosť použitia je pre rôzne sféry – závisí od viacerých faktorov. Niekedy je vhodnejšie použiť čiarové kódy, niekedy RFID, niekedy kombináciu oboch.
Napríklad tam, kde by došlo k rýchlemu poškodeniu čiarového kódu, keďže musí byť na exponovanom mieste, je vhodnejšie použiť RFID štítok. Niekde prostredie alebo vysoké náklady nedovolia použiť rádiofrekvenčnú identifikáciu, napríklad ak ide o tovar s vysokým podielom kovu, rýchloobrátkový tovar a pod., tu sú čiarové kódy vhodnejšie.
Väčšiemu rozšíreniu RFID bráni zatiaľ vysoká cena (asi 6 centov a viac za kus, závisí od počtu) a inštalovanie nových snímačov, tzv. RFID brán.
GS1
GS1 Slovakia je správcom čiarových kódov pre Slovenskú republiku. Je to mimovládne neziskové združenie právnických osôb, ktoré vykonáva svoju činnosť na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej s GS1 AISBL so sídlom v Bruseli.
GS1 je nezávislé, neziskové združenie, ktoré prostredníctvom globálnych štandardov uľahčuje spoluprácu medzi obchodnými partnermi v 150 krajinách sveta.
Čiarový kód má viac ako 60 rokov, používa sa 40 rokov
Predstavitelia amerického potravinárskeho priemyslu vybrali v apríli 1973 jednotný štandard pre identifikáciu výrobkov, ktorý dnes svet pozná ako čiarový kód. Toto rozhodnutie stálo za vznikom globálneho jazyka obchodu, ktorý dodnes prináša viditeľnosť do celého dodávateľského reťazca.
O rok neskôr, v júni 1974, bol čiarový kód prvýkrát naskenovaný v meste Troy v americkom štáte Ohio a prvým naskenovaným výrobkom bol balíček žuvačiek v supermarkete tohto mesta.
Dnes sa po celom svete skenuje čiarový kód na viac ako piatich miliardách výrobkov denne.
Identifikácia produktov znamená však viac než označovanie tovaru a jeho skenovanie, umožnila rozvoj globálneho obchodu.
Za 40 rokov sa GS1 riešenia na identifikáciu stali základom podnikových procesov pre takmer 2 milióny používateľov. Tieto procesy im umožňujú hovoriť spoločným jazykom, ale zároveň umožňuje predstaviteľom priemyslu využiť silu informácií.
Spoluvynálezcom čiarového kódu bol Norman Joseph Woodland z amerického štátu New Jersey. Tento v súčasnosti všadeprítomný systém označovania tovarov vypracoval Woodland so spolužiakom z univerzity Bernardom Silverom ešte v 40. rokoch minulého storočia. Dali si ho patentovať v USA v októbri 1952. Tento vynález predbehol svoju dobu, pretože trvalo 22 rokov, kým sa dostal do prvého obchodu v USA. Spočiatku neexistovala laserová technológia na prečítanie kódu.
Železnice pridávajú na lístky plošný 2D kód
Železničná spoločnosť Slovensko začala koncom februára tohto roku postupne vo vnútroštátnej preprave používať nový formát cestovných lístkov obsahujúci aj plošný 2D kód so zakódovanými informáciami o lístku.
V kóde sú priamo zakódované informácie o trase, platnosti lístka, počte a type cestujúcich, čísle lístka, cene a tiež transakčné číslo.
Použitým typom plošného kódu nie je bežnejší QR kód ale menej známy tzv. Aztec Code, ktorý získal meno podľa podoby s pohľadom zhora na aztécke pyramídy.
Tento formát je štandardnom v železničnej preprave a rozpoznávať ho budú aj sprievodcovia v ostatných európskych krajinách.
Spolu s kódom sa mení aj formát lístkov na výrazne menší medzinárodne odporúčený formát. Lístok má okrem 2D kódu na prednej strane aj klasický čiarový kód.
2D kód pribudol aj na medzinárodné lístky, tie zatiaľ ale zostávajú v pôvodnej veľkosti a na nový formát prejdú až neskôr tento rok.