Kvalita ceruzky závisí od toho, z akého dreva je vyrobená. Najlepšie sú z amerického cédra, hovorí Vlastislav Bříza.
Ste šéfom a majiteľom holdingu, ktorý mal vlani tržby zhruba 3,5 miliardy českých korún. Ako ste sa k tomuto biznisu vôbec dostali?
Bolo to niekedy v 70. rokoch, keď som prišiel do Českých Budějovíc so ženou, ktorá v tunajšej nemocnici dostala miesto po skončení lekárskej fakulty v Prahe. Ja som bol vyštudovaný konštruktér, do budějovického závodu na výrobu motorov ma však nevzali. Raz som išiel po ulici, zdvihol som hlavu a uvidel som nápis KOH-I-NOOR. Tak som sa tam išiel pozrieť a dostal som miesto. Keby mi vtedy niekto povedal, že raz budem majiteľom fabriky, tak by som si pomyslel, že sa asi zbláznil.
Dá sa teda povedať, že ste vo firme prešli od úplného začiatočníka až po najvyššiu priečku?
V podstate áno. Niekedy začiatkom 80. rokov som musel odísť, ale po páde komunizmu za mnou z KOH-I-NOOR prišli a presviedčali ma, aby som sa stal generálnym riaditeľom. Moja prestávka v závode trvala 12 rokov. Na moje odporúčanie fabriku kúpil v roku 1994 Petr Kellner a jeho skupina PPF. Keď sa to Kellner v roku 1999 rozhodol predať, vypísal informačné memorandum a ja som sa nakoniec do toho prihlásil.
Kde ste na kúpu fabriky zobrali peniaze?
Zohnal som úver od Belgičanov. Nebolo to vôbec jednoduché, išlo o desiatky miliónov korún, čo v tom čase boli obrovské peniaze. Ale za sedem rokov sa mi to podarilo splatiť. Ja totiž zásadne nerozdeľujem zisk, nedávam ho do osobnej spotreby. Chcel som vybudovať niečo konkrétne. Dnes teda nevyrábame iba ceruzky, náš holding stojí na troch hlavných nohách – KOH-I-NOOR ako producent umeleckých, školských či kancelárskych potrieb, ďalej zdravotnícka divízia holdingu Gama Group a nakoniec automotive. Menšie aktivity máme aj v ďalších sektoroch, ako plyn a energetika, to je naša štvrtá noha. V súčasnosti máme 700 ľudí a chceme sa rozširovať ďalej, aj na Slovensku.
Ako vyzerajú vaše aktivity na Slovensku?
Máme novopostavený sklad pri Senci, vidíte ho hneď za odbočkou z diaľnice. Sme stopercentným vlastníkom spoločnosti KOH-I-NOOR Slovensko, ktorej šéfuje slovenský riaditeľ. Postupne budujeme predajne v Poprade, Nitre či iných mestách.
Keď sa povie KOH-I-NOOR, každému napadnú ceruzky, vy sa však profilujete oveľa širším portfóliom...
V skutočnosti máme päťtisíc výrobkov. Teda ani zďaleka nie iba ceruzky, ale akrylové farby, kriedy, fixky. Naša známka je silná po celom svete. Sme aktívni v 80 krajinách sveta. My to dnes presúvame skôr do umeleckého sortimentu. V Rusku na Sibíri máme továreň na výrobu dosiek, z ktorých vzniká drevo na ceruzky. V Bulharsku sme zase postavili fabriku na výrobu fixiek. V Číne sme mali závod 12 rokov, aby sme vydržali nátlak lacného tovaru z Ázie. Dnes tú fabriku zatvárame.
Vlastislav Bříza (v strede) dnes riadi rodinný holding spolu so synmi Davidom (vľavo) a Vlastislavom mladším.
Zdroj: EY.COM
Hovorili ste, že drevo získavate z Ruska. Je kvalita dreva pri výrobe ceruziek rozhodujúca?
Určite áno. Naša fabrika v sibírskom Tomsku produkuje veľmi kvalitné drevo z ruského cédra. Mimoriadnu kvalitu má aj americký céder, ktorý získavame z Kalifornie. Potom vyrábame tiež z československej lipy. Rozdiel medzi ceruzkou z kvalitného a nekvalitného dreva je obrovský. Vidíte to napríklad pri orezávaní ceruzky alebo pastelky. Ak by som to mal k niečomu prirovnať, tak je to podobné, ako keby ste si kúpili Trabant a chceli od neho to, čo dokáže Mercedes. A práve v tom je najväčší problém. Prídete do reťazca a tam máte na kope množstvo nekvalitných ceruziek. Mnoho ľudí medzi výrobkami absolútne nerozlišuje, a potom sa sťažujú na ich kvalitu.
Dá sa s tým niečo robiť?
My sa snažíme, aby naše výrobky boli v značkových výrobkoch. Usilujeme sa predavačky poučiť, aby dokázali zákazníkovi poradiť, keď tomu nerozumie a vyžaduje od ceruzky niečo, čo mu nemôže dať.
Zrejme potom aj rozdiel v cene bude výrazný...
Samozrejme, americký céder je drahý. Ale je to umelecký sortiment, za ktorý si ľudia radi zaplatia. My sme napríklad otvorili predajňu na známej pražskej ulici Na Příkopech. Nikdy by som neveril, že ten predražený nájom dokážeme pokryť z predaja. Ale podarilo sa. Do predajne chodí 80 percent cudzincov. No za kvalitu sa oplatí si niečo priplatiť. Keď máte povedzme malú trojročnú dcéru, ktorá rada kreslí a obhrýza ceruzku, máte istotu, že tá tuha nie je jedovatá. Čo sa pri výrobkoch z Číny rozhodne nedá povedať.
V akom segmente ste svetovou jednotkou?
Určite v umeleckom sortimente, ako sú uhly či umelecké kriedy. Keď sa niekedy budete prechádzať kdekoľvek po pobreží a uvidíte umelcov, ako maľujú kriedami, garantujem vám, že vždy tam u nich nájdete aj výrobky KOH-I-NOOR. Naše farby používajú tiež českí profesionálni maliari.
Lídri biznisu tvrdia, že motorom ich podnikania sú inovácie. Platí to aj o vás?
Samozrejme. Inovácie sú absolútny základ. Prirodzene, je to niečo iné, ako napríklad v strojárstve, predsa len, ceruzky sú ustálený, konzervatívny trh. Ale my na vývoj v laboratóriách kladieme naozaj veľký dôraz a investujeme do toho veľa peňazí. Svedčí o tom napríklad aj fakt, že v našom 150-stránkovom rozbore hospodárskych výsledkov za minulý rok sa rovných 20 strán venuje práve inováciám. Je to dôležité, keďže len ceruziek ročne vyrobíme 150 miliónov kusov.
Ceruzka vyzerá byť stále rovnaká, či už bola vyrobená pred 40 rokmi alebo teraz. Čo sa na nej dá vlastne zlepšiť?
Kvalita tuhy či tvar dreva. Je dôležité prísť s nejakým receptom, ktorý dokáže viac než u konkurencie. Ceruzka vyzerá na prvý pohľad úplne rovnako, takže vždy je rozhodujúca tuha a jej vlastnosti. Musí dobre kĺzať, mať správnu farebnosť, svetlosť či stálosť. Jej farba musí vydržať 100 či 200 rokov. Ak si kúpite nejakú lacnú ceruzku alebo pastelku, tak vám obrázok vybledne. Vedeli to predsa už naši predkovia. Ak by napríklad Vincent Van Gogh naniesol na svoj slávny obraz Slnečnice zlú farbu, tak by mu tá slnečnica vybledla. A práve k pridanej hodnote umeleckého sortimentu sa snažíme našu fabriku smerovať.
Ktorý trh je pre vás exportnou jednotkou?
Bolo to Rusko, kam sme vyvážali 20 percent produkcie. Naša značka je tam naozaj veľmi známa. Po tom, čo sa v Rusku stalo, tento podiel klesol o viac ako tretinu. Na druhej strane nám naskočila Amerika. Takže my tú stratu, ktorú nám spôsobilo Rusko, vyrovnávame Amerikou, aj vďaka kurzu dolára, ktorý išiel smerom nahor. Dosť silné je aj Taliansko či Nemecko. Trh je teda značne diverzifikovaný. Prepad v Rusku je síce nepríjemný, ale KOH-I-NOOR to rozhodne neohrozí.
Snažíte sa po poklese v Rusku aktívne vstupovať aj na úplne nové trhy?
Robíme to systémovo, nielen kvôli Rusku, ale nie je to také jednoduché. Závisí to aj od situácie. Teraz som sa napríklad stretol s argentínskym podnikateľom, ktorý mi povedal, že veľmi rád maľuje a chcel by maľovať práve výrobkami KOH-I-NOOR. Bolo to príjemné.
Môžete prezradiť niečo z ďalších plánov?
Teraz budeme stavať veľký sklad v Poľsku a chceme zväčšiť logistické centrum. Dokončené by to malo byť v marci budúceho roka. Poľsko je pre nás zaujímavý trh, žije tam 40 miliónov obyvateľov. Do Poľska vyvážame a máme tam základňu, ale chceli by sme sem na budúci rok urobiť väčší nástup.
Značka KOH-I-NOOR Hardmuth existuje od roku 1790. Vzali ste si od vašich predchodcov niečo, čo vás inšpiruje?
Máte pravdu, práve prednedávnom sme mali veľkú oslavu 225 rokov od založenia firmy. Zišli sa k nám hostia zo 70 krajín sveta, bola to naozaj obrovská šou. Fabrika vznikla v skutočnosti vo Viedni. Hardmuth získal v roku 1798 unikátny patent na výrobu písacích potrieb. V roku 1848 sa potom závod na odporúčanie priemyselníkov presťahoval z Viedne do Českých Budějovíc kvôli lacnej pracovnej sile a pozemkom. Platí to aj dnes – ak si starosta či iný predstaviteľ mesta myslí, že postaví priemyselnú zónu a dovedie tam podnikateľov, tak si môže byť istý, že ten biznismen sa príde spýtať svojich kolegov, aká podnikateľská klíma tam v okolí vládne. A presne to urobil Hardmuth. Povedali mu – áno, v Budějoviciach je dobré prostredie, príď sem. Takže ten život sa neustále opakuje, či chceme alebo nechceme, a to aj v podnikaní.
Na akom najzaujímavejšom mieste ste sa stretli s vašimi výrobkami?
Ja som za biznisom prešiel naozaj celý svet. Posledný zaujímavý zážitok som mal minulý rok v auguste či septembri v Grécku, na ostrove Rodos. Išli sme s miestnou sprievodkyňou za pamiatkami a zrazu som videl maliara, ktorý mal práve výrobky KOH-I-NOOR. Keď som mu prezradil, že som majiteľ tejto fabriky, tak sa úplne roztopil. Povedal mi, že je to pre neho top značka a zháňa ju z Fínska. Bolo to pre mňa príjemné prekvapenie, ale takých prekvapení zažijete oveľa viac.
Čo si vybavíte pod pojmom dokonalá ceruzka?
Dokonalá ceruzka by mala byť predovšetkým z dokonalého dreva. Zatiaľ neprekonaným je kalifornský céder. Mala by byť ekologicky farbená, nádherná na báze vodných lakov. No a kľúčom k dokonalosti je tuha. Tá by mala byť nelámavá, mať dokonalé klzné vlastnosti, farebnosť, svetlosť či stálosť. To je ideálna ceruzka, stále sa však dá ísť v tomto smere dopredu.
Spomínali ste, že ste vyštudovaným konštruktérom. Stali ste sa postupom času aj technickým odborníkom na výrobu ceruziek? Podieľate sa aktívne na vývoji nových produktov?
Nič iné mi ani neostávalo. V živote som získal jedno poučenie – keď niekto chce niečo dosiahnuť, všetko sa dá urýchliť, ale nič sa nedá preskočiť. Jednoducho sa všetko musíte v priebehu doby naučiť a nadobudnúť k tomu znalosti. Životné skúsenosti sú neprenosné. Keď ich nezažijete, budú vám chýbať. Ja som zažil automobilovú nehodu, prepadnutie a mnoho iného. Na základe týchto skúseností korigujete svoje kroky.
Stali ste sa českým podnikateľom roka. Čo by podľa vás nemalo úspešnému biznismenovi chýbať?
Určite musí mať určité genetické predpoklady a určite aj charizmu. Ak to nebudete mať, ťažko môžete byť lídrom. Ďalej musíte svoju prácu robiť systematicky, vypracúvať analýzy a závery. No a na tú tretiu vec som prišiel v neskoršom veku. Správny líder musí mať posunutý prah psychickej odolnosti. Jedine tak sa posuniete ďalej. Ak by ste ho nemali, zostali by ste na mieste.
Odovzdávate tieto skúsenosti aj svojim synom, ktorí spolu s vami vedú biznis?
Určite áno. Môj otec bol tiež výborný obchodník, žiaľ, zomrel príliš skoro. Moji synovia sú však odborne celkom určite pripravení. Jeden z nich riadi so mnou KOH-I-NOOR, druhý zdravotníctvo. Synovec, ktorý je nesmierne technicky nadaný, riadi KOH-I-NOOR Machinery. Všetci absolvovali školy v cudzine, sú úplne niekde inde, než sme boli my v ich veku. Ale opäť platí, že nesmú nič preskakovať. Musia si to všetko poctivo odšliapať.
Máte 68 rokov. Stále sa aktívne podieľate na riadení firmy, alebo tie kľúčové rozhodnutia nechávate skôr na synov?
Ja sa dvoch vecí nikdy v živote nevzdám – sú to financie a investície. Musím vidieť a odsúhlasiť každú investíciu nad milión korún. Vždy sa do toho ponorím, doplním k tomu svoje pripomienky a odsúhlasím to. Dnes už však firmu riadim skôr spätnou väzbou.
Kto je Vlastislav Bříza
Majiteľ a generálny riaditeľ českého rodinného holdingu KOH-I-NOOR Hardmuth, ktorý je známy najmä produkciou ceruziek. Okrem toho vyrába umelecké, kancelárske či školské pomôcky. Holding je aktívny aj v oblasti zdravotníctva, automotive či energií. Bříza sa stal českým EY podnikateľom roka.