Médiá zostrovali titulky, ľudia hovorili o nezáujme, predajcovia iba o slovenských dodávateľoch a kompetentní skloňovali slovo zákaz. S poľským mäsom sa však udial pravý opak. Za prvý polrok tohto roku sa ho k nám totiž doviezlo viac ako vlani. „Tento trend spôsobuje nedostatočná produkcia domácich surovín a dôvodom môže byť aj fakt, že ceny mäsa a mäsových výrobkov na predajných pultoch neustále narastajú, a preto spotrebitelia hľadajú lacnejšie alternatívy,“ myslí si výkonná riaditeľka Zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai.
Všetko po starom
Zlá reklama sa zostrovala, no záujem Slovákov neustal a mäsiarom z Poľska sa naďalej darí. „U nás sa nič nezmenilo. Mäso na naše hydinové výrobky kupujeme hlavne na Slovensku, Maďarsku a obmedzene v Poľsku. Dodávatelia a ich podiely na našom nákupe sú všetko vecou kvality, ceny a ponúkaného množstva,“ uvádza generálny riaditeľ spoločnosti Tauris Vladimír Ševčík. Nárast dovozu sa však netýka iba hydinového mäsa, ale aj hovädzieho či bravčového.
Nikto ho nepredáva
„Mäso predávame výhradne od slovenských spracovateľov s dlhoročnou tradíciou. Nie sme importérom tejto suroviny,“ vysvetľuje viceprezident CBA Slovakia Vladimír Kocúrek. Podobná odpoveď pritom znie z úst viacerých predajcov. „V našej sieti mäso pochádzajúce z Poľska dlhodobo nepredávame,“ uvádza Martina Kovacs, marketingová manažérka Billa Slovensko. Cestu k spotrebiteľovi si však podľa odborníkov napriek tomu nachádza. „Vo veľkých reťazcoch sa na Slovensku objavuje poľská hydina iba v mrazenej podobe – najmä ako tzv. šťavnaté mäso, čo je hydinové mäso nastriekané vodným roztokom – obsah vody v tovare je od 30 do 50 percent. Chladená hydina pochádza zo Slovenska, z Česka, Maďarska a Rumunska,“ uvádza riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár. Ako dodáva, veľkými odberateľmi sú aj školské jedálne alebo reštaurácie, ktoré siahajú po poľskej či brazílskej hydine.
Čierny predaj
Štatistiky by pritom mohli vykazovať ešte vyššie čísla. Nedostane sa však do nich každý dovoz. Odborníci sa zhodujú na tom, že problémom ostáva ambulantný predaj v pohraničí. Starostovia síce majú povinnosť predaj nahlásiť veterinárnej správe, ale niekedy o „čiernych“ obchodníkoch v obci sami nevedia. „V rámci predaja potravín v pohraničných obciach sa v niektorých prípadoch nedostatky týkajú nenahlasovania alebo oneskorenia nahlasovaní zásielok príjemcom produktov živočíšneho pôvodu pochádzajúcich z iného členského štátu do miesta určenia,“ hovorí vedúca kancelárie riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Paulína Komarová.
Iná situácia je pritom v Česku. Tam za prvý polrok klesol dovoz poľského bravčového o sedem percent. Poliaci za tým vidia predovšetkým negatívnu kampaň. „Čím iným môžu byť akcie v Česku a na Slovensku, ktoré smerujú k tomu, aby zablokovali import poľských produktov,“ komentoval prepad čísel pre informačnú agentúru Newseria Andrzej Gantner, riaditeľ Poľskej federácie producentov potravín.