V prípade, že sa Slovensko odkloní od svojich výdavkových plánov, bude ich musieť následne zosekať natvrdo – a to zo zákona.
Slovensko totiž v súčasnosti musí znižovať schodok, očistený od hospodárskeho cyklu a jednorazových vplyvov, teda štrukturálny deficit. Ak by sme ho znižovali výrazne pomalšie, ako je súčasný plán, museli by sme teda po novom zo zákona automaticky škrtať.
„Prijatie navrhovaných opatrení je nevyhnutné, aby sme dosiahli dlhodobo udržateľnú úroveň hospodárenia Slovenska,“ odôvodňuje potrebu novej legislatívy hovorca rezortu financií Radko Kuruc.
| Slovensko a deficit
Kľúčovým záväzkom Slovenska je znížiť deficit v tomto roku pod tri percentá. Ak by sa nám to nepodarilo, museli by sme platiť sankcie z Bruselu. Následne budeme znižovať deficit podľa Bruselských pravidiel pomalšie. Deficit očistený od jednorazových vplyvov a hospodárskeho cyklu máme každoročne stlačiť o pol percentuálneho bodu. |
Zákon možno obísť
Odborníci hodnotia príkaz Bruselu pozitívne. Podľa analytika Radovana Ďuranu z INESS môže návrh zabrániť situácii, keď budú rásť daňové príjmy, štátna kasa bude mať peniaze navyše a vláda by chcela míňať viac. Má to štát motivovať na prebytok a znižovanie dlhu. Analytici sa však zhodujú, že návrh dáva ministerstvám voľnosť v interpretácii výsledkov.
„To, že je návrh nejednoznačný, znamená, že môže dochádzať k jeho úpravám v priebehu jeho zavedenia alebo aj fungovania,“ upozorňuje analytik Jiří Cihlář z Next Finance. Na možnosť nedodržiavania zákona upozorňuje aj analytik Tomáš Púchly z Nadácie F. A. Hayeka. „V praxi sa bude môcť vláda naďalej vyhnúť plneniu povinností, pokiaľ to uzná za vhodné. Pri stanovení výnimočného stavu pôjde o situáciu, ktorú nedokáže členská krajina ovplyvniť,“ dodal Púchly. Argumentovať sa podľa neho bude negatívnym vývojom na trhoch alebo krízou.
Zníženie deficitu
Navrhovaný zákon je výsledkom celkovej konsolidácie, o ktorú sa vláda snaží už od vlaňajška. V štátnej pokladnici totiž stále v tomto roku chýba vyše 100 miliónov eur a k snahe stlačiť deficit pod 3 percentá HDP môže pomôcť aj tento návrh. Ako uvádza analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž, prínos mechanizmu by v konečnom dôsledku mohol reálne pomôcť k zvýšenej kontrole plnenia rozpočtových cieľov. Význam výdavkových limitov by podľa odborníkov ešte stúpol, keby o ich uplatnení rozhodoval nezávislý orgán a nielen vláda.