Kúpiť za sto, predať za dvesto a neodviesť nijaké dane. To je sen investorov na celom svete, ktorý si doteraz plnili pomocou digitálnej meny bitcoin. Ich obraty nekontroloval štát, boli úplne anonymní a online peňaženky si mohli zakladať, kedykoľvek chceli. A často na tom zarábali. Stopku týmto praktikám dali Nemci, ktorí menu legalizovali a zdanili. Podľa analytikov by ich mali nasledovať aj ďalšie krajiny. „Je to prvýkrát, čo federálna vláda uznala bitcoin ako súkromné peniaze,“ povedal člen nemeckého parlamentného výboru pre finančné otázky Frank Schaeffler.
Zaujali mafiu aj firmy
Bitcoin fungujú v online svete ako peniaze, ktorými sa dá platiť za tovar a služby. Na rozdiel od „klasických“ peňazí nie sú závislé od bánk a za ich prevody sa platia minimálne poplatky. Sú rýchle, nezávislé, a pre špekulantov veľmi atraktívne.
„Alternatívna mena si našla fanúšikov aj u riadnych podnikateľských subjektov, ktoré v nej začali účtovať. To prinútilo daňové úrady zdaňovať ich výnosy,“ vysvetľuje analytik Capital Markets Peter Bukov počínanie Nemcov, ktorí začali zhodnotenie bitcoinov zdaňovať 25 percentami.
Ako sa však tento krok premietne v praxi, zatiaľ nie je známe. Analytik Cyrrusu Tomáš Menčík totiž upozorňuje, že regulovať anonymné firmy nie je možné. Všetky prevody sa totiž dejú bez kontroly a bez konkrétnych mien. „Ak by to Nemci chceli robiť efektívne, systém bitcoin by nesmel byť anonymný,“ pripomína. A práve anonymita je najväčším esom digitálnej meny, ktorú tak môžu zneužívať aj zločinecké skupiny.
Zdanenie vítajú
Nemci sa problému s menom bitcoin rozhodli čeliť ako prví. Podľa analytikov však budú nasledovať ďalšie krajiny, najmä ak sa mena bude rozširovať. „Príjem v mene bitcoin musí byť riadne zdanený daňovníkom, inak by sa mohol stať obľúbenou menou medzi legálnymi daňovými optimalizérmi,“ hovorí Bukov. Nemci podľa neho zasiahli najmä preto, že rádovo desiatky miliónov eur prúdili daňovým subjektom práve cez túto menu.
Rovnaký názor na zdanenie má aj Menčík. „Pokiaľ sa bude bitcoin naďalej rozširovať, mal by byť jednoznačne regulovaný,“ upozorňuje. K jeho hlavným rizikám pritom zaraďuje nedostatok dôvery a absenciu historického vývoja.