Regulácie zo strany Európskej centrálnej banky, banková daň, investície do IT či kríza. Aj to sú dôvody, prečo sa banky obávajú tohtoročného vývoja.
Bankári na Slovensku sú výraznými pesimistami. Čo je podľa vás hlavným zdrojom?
Je to mix faktorov, ktoré ovplyvnili a stále ovplyvňujú ich očakávania. Slovenským bankárom sa objektívne každý rok znižujú možnosti generovať zisky z bankových operácií. Začalo sa to zavedením eura a pokračuje to zosilňujúcou sa reguláciou zo strany príslušných inštitúcií, ako napríklad Európskej centrálnej banky a Európskej bankovej asociácie a v neposlednom rade prijímanými národnými opatreniami vlád Slovenska, akým je napríklad banková daň. Euro je však, až na Rakúsko, hlavný rozdiel v porovnaní s okolitými štátmi, keďže obmedzilo výnosy z platobného styku, menových nástrojov a obchodov. Reguláciou a bankovou daňou sa tieto možnosti ďalej obmedzujú. Hospodárska kríza tiež ovplyvňuje situáciu, keďže dlhová kríza obmedzila možnosti refinancovania sa na trhu, zmenšila objem voľných finančných prostriedkov a tiež zhoršila bonitu klientely tak v retailovom, ako aj v korporátnom bankovníctve.
Po prijatí bankovej dane začali naše banky zhodne hovoriť, že to zníži ich zisky. Nie je teda práve daň hlavný dôvod?
Nedá sa povedať, že banková daň je hlavný dôvod, avšak je nad mieru jasné, že má vplyv na zníženie ziskov. Ďalším faktom je, že regulácia na Slovensku má často širší záber a prísnejšie pravidlá, ako je to v mnohých ďalších členských štátoch EÚ. Implementovať všetky požadované regulačné pravidlá a nástroje alokuje na strane bánk veľa zdrojov a času, čo sa, samozrejme, premieta na strane nákladov. Len v minimálnom rozsahu sa však dá očakávať z týchto investícií efekt na strane výnosov. Na jednej strane to pomáha „zdraviu“ nášho bankového sektora, na druhej strane to však má negatívny vplyv na zisk bánk. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim zisky, ktorý nemá súvislosť s reguláciou ani krízou, sú dosť veľké investície bánk na Slovensku do nových robustných IT systémov. Tieto implementačné projekty sa z hľadiska riadenia obsahovo a časovo nie vždy zvládajú, zvyknú byť predražené a následné využitie týchto technológií je často málo efektívne. Kľúčovou, a nie ľahkou úlohou bankárov na Slovensku je preto v týchto podmienkach napĺňať nepoľavujúce požiadavky akcionárov na výšku dividend.
Ako ovplyvní kondíciu bánk prijatie bankovej únie vrátane daní z transakcií?
Je asi nereálne očakávať zlepšenie nálad, keď sa z dielne regulátora pripravujú ďalšie opatrenia znižujúce výnosy. Možno to však bude konečne ten kľúčový impulz, aby aj banky na Slovensku začali intenzívnejšie prehodnocovať a optimalizovať svoje operačné modely vrátane biznis procesov, a to vo väčšej či menšej miere na úkor zásadných investícií do IT systémov.
V čom je príčina, že napríklad rakúski bankári sú väčší optimisti, hoci mnohé rakúske banky sú zároveň materskými bankami našich bánk?
To má pravdepodobne dva hlavné dôvody. Tým prvým je tradičný a aj v čase krízy relatívne dobre fungujúci systém bánk v Rakúsku. Tradičný je tým, že banky majú silné zázemie v regiónoch, kde sú často autonómne v obchodných činnostiach. Ďalej je tradičný aj tým, že bankové skupiny sú väčšinou budované zdola nahor, pričom sa kladie väčší dôraz na jednotlivých akcionárov. Tým druhým dôvodom je, že v čase slabšej výkonnosti materskej banky sa tieto vedia oprieť o svoje často úspešné dcérske spoločnosti na trhoch SVE, ako to je aj na Slovensku.
Slovenskí bankári sa v preferenciách krokov na zlepšovanie podmienok v sektore líšia od kolegov z iných krajín regiónu. Napríklad je pre nich podstatnejšie väčšie míňanie zo strany spotrebiteľov, hoci pre ostatných v regióne je to skôr zanedbateľné.
Väčšie míňanie zo strany klientov/spotrebiteľov je pre bankárov na Slovensku z logického hľadiska veľmi dôležitý faktor. V dnešných časoch historicky najnižších referenčných eurosadzieb a veľkého konkurenčného boja na našom bankovom trhu napríklad v úveroch na bývanie, sa väčšina bánk sústreďuje na spotrebné úvery, pri ktorých sa úrokové sadzby pohybujú v úrovniach s najväčšou ziskovou maržou. Pri vývoji nových produktov už ten efekt na rast ziskovosti nie je vôbec taký signifikantný. Konkurenčná výhoda nemá dlhodobý efekt, keďže „skopírovanie“ produktov je väčšinou proces v rozpätí 6 – 12 mesiacov do momentu ich nasadenia.