Trh s emisiami odštartoval s cieľom ekonomicky motivovať firmy na znižovanie ekologického zaťaženia v Európe. Spustila ho Európska únia už pred ôsmimi rokmi, aby znížila produkciu oxidu uhličitého do roku 2020 o pätinu v porovnaní so stavom z roku 1990. Brusel tak reagoval na zvyšovanie produkcie skleníkových plynov spôsobené rozrastajúcim sa priemyslom.
Celkový objem skleníkových plynov, ktoré môže tá-ktorá krajina vyprodukovať, určuje Európska komisia. Tá pri výpočtoch vychádza z takzvanej uhlíkovej náročnosti ekonomík jednotlivých členských štátov. Každej krajine pridelí komisia určité množstvo povoleniek, ktoré môže rozdeliť medzi priemyselné podniky fungujúce na jej území. S povolenkami taktiež možno obchodovať na energetických burzách. Obchodujú sa tam za trhovo, nie umelo určené ceny. Systém v praxi vyzerá ako akési kupovanie povoleniek na to, aké množstvo výrobkov môže tá-ktorá fabrika vyprodukovať. Krajiny, ktoré majú väčšiu produkciu oxidu uhličitého ako je pre ňu povolené, tak musí kupovať emisné povolenky od krajín, ktoré majú povoleniek, naopak, nadbytok.
Do systému spadá približne 12-tisíc podnikov, ktoré produkujú výrazné množstvá oxidu uhličitého. Medzi najväčšie slovenské podniky so zvýšenou potrebou kupovania povoleniek patria U.S. Steel Košice, Duslo Šaľa, Mondi SCP, Železiarne Podbrezová, Slovnaft, Matador či Slovakofarma Hlohovec.