Vyštudovala odbor, kde pracovať načierno nie je nič nezvyčajné. Cestovný ruch totiž patrí spolu s ďalšími odvetviami medzi tie, ktoré štát kontroluje najčastejšie. A neustále nachádza nové a nové pochybenia. O možnosti, že raz bude musieť riešiť takýto problém, však ešte ako študentka nepremýšľala. Nakoniec bola aj ona jednou z tých ľudí, ktorí na tento fenomén narazili.
Bez práce
Dôvodom, prečo vôbec na ponuku pracovať načierno prijala, bol nedostatok práce. V súčasnosti 23-ročná Daniela, ktorá si neželá uviesť celé meno, ale HN ho majú k dispozícii v redakcii, si totiž nevedela dlho nájsť na východe prácu. Na dva roky sa zamestnala v Bratislave, aby sa po čase vrátila späť do Kežmarku. A zaevidovala sa na úrade práce. Výsledok – mesačné 150-eurové dávky od štátu. V tomto období však dostala ponuku pracovať ako recepčná v hoteli, avšak len za minimálnu mzdu. Reálne by tak na účet dostávala len približne 300 eur v čistom. „Nechcela som sa vzdať podpory od štátu za také malé peniaze,“ hovorí.
Čítajte viac:
Biznis má účet za čiernu prácu
Kobra, ktorá hľadá čiernu zónu Slovenska
Firmy dostávajú často vysoké pokuty aj za omyly
Načierno dnes vo firmách pracuje stotisíc ľudí
Byrokracia aj systém. Strašiaky živiace čiernu prácu
Nakoniec sa s riaditeľom dohodla na riešení, ktoré vyhovovalo obom – Daniela zostala na úrade práce a zároveň pracovala v hoteli, sčasti načierno. Ako hovorí, takéto ústne dohody nie sú v tomto odvetví nič výnimočné.
Časť peňazí, konkrétne 148 eur, ktoré povoľuje štát, tak dostávala cez zmluvu na dohodu. Takúto šancu pracovať má každý nezamestnaný, pričom odvody za neho platí štát. Ostatné peniaze dostávala každý mesiac na ruku.
Odvody platí štát
„Chcela som pracovať, nechcela som zostať sedieť doma a, samozrejme, aj každé euro príde vhod,“ vysvetľuje svoju motiváciu. Zaradila sa tak medzi tisícky ďalších nelegálne pracujúcich Slovákov. Pre zhrnutie: celkový mesačný príjem Daniely tak bol 450 eur. Časť tvorila podpora v nezamestnanosti, časť peniaze na dohodu a ostatok pláca na ruku. Okrem toho odvody za ňu odvádzal štát, čo v praxi znamená, že si sporila aj na dôchodok.
S nápadom prišiel podľa Daniely riaditeľ hotela. Takéto zmluvy sú totiž pre firmy veľmi výhodné. Na odvodoch a daniach ušetria stovky eur. „A pritom sa nemusia báť, že im na to príde inšpekcia. Zmluvu predsa mám, a ako mi dokážu, že som tam viac, ako mám byť?“ dodala na záver.