Rizikom je obrat na finančných trhoch, nárast úrokových sadzieb a následné problémy so splácaním, konštatuje Holinka.
Zadlženosť slovenských domácností v poslednom období výrazne rastie, dokonca najrýchlejšie v eurozóne. Prečo?
Ekonomika eurozóny v druhom štvrťroku stagnovala. Ani vyhliadky pre trvajúcu krízu na Ukrajine nie sú vôbec priaznivé. Inflácia sa dlhodobo pohybuje pod cieľom Európskej centrálnej banky. Nedá sa preto čudovať, že sa snaží všemožne uvoľniť svoju menovú politiku. Napríklad prostredníctvom rekordne nízkych sadzieb. Táto extrémne uvoľnená politika tlačí dolu aj úrokové sadzby pre podniky a domácnosti. Najzreteľnejší pokles nastal v úročení hypoték, kde sa sadzby dostali na historické minimá.
Aké sú riziká vysokých dlhov pre domácnosti?
Rizikom je obrat na finančných trhoch, nárast úrokových sadzieb a následné problémy so splácaním. To však nie je problém len slovenských domácností, ale platí to pre celú Európu. Na druhej strane Centrálna banka tvrdí, že úrokové sadzby vydržia nízko dlhý čas. My očakávame, že ich rast príde v priebehu roka 2017. Cieľom tohto záväzku je odbúrať strach bánk požičiavať, ako aj obavy firiem a domácností požičiavať si.
Čo nájdete v Hospodárskych novinách
Téma týždňa: Zadlženosť Slovákov rastie najrýchlejšie v únii
Na Slovensku sa v poslednom období vo veľkom rozbiehajú domácnosti v braní hypoték. Nehrozí nám realitná bublina?
Sadzby na rekordne nízkej úrovni sú tým hlavným dôvodom zvýšeného záujmu o hypotéky. V tejto chvíli je však predčasné hovoriť o možnej realitnej bubline. Na druhej strane je však pravda, že dlhodobejšie nízke úroky sú dôvodom jej vzniku. Svedkom toho sme boli napríklad v Írsku, Španielsku, ale aj v Spojených štátoch. Hypotéku si vtedy mohol dovoliť takmer každý.
V poslednom období sa fenoménom v domácnostiach stáva refinancovanie hypoték. Aké môže priniesť riziká?
Ide o štandardný nástroj, ktorým sa domácnosti snažia zlepšovať svoju finančnú bilanciu. Ak si zafixujete hypotéku na dlhší čas, ale za nižší úrok, rozhodne to pre vás nebude žiadne negatívum. Pozitívom je teda zvýšená konkurencia medzi bankami. Negatívom je tlak na ich ziskové marže.
Rastie aj zadlženosť firiem. Prečo ten dopyt po pôžičkách?
Vhodný mix vlastných a cudzích prostriedkov im umožňuje expandovať a dosahovať lepšie hospodárske výsledky.
Nakoľko má Európska únia ešte priestor na zadlžovanie sa? Kde začína rastúci dlh spôsobovať problémy?
Záleží na jednotlivých štátoch. Zatiaľ čo Nemecko môže na dlhopisových trhoch predávať ďalšie dlhopisy, Taliansku by za normálnych okolností investori požičali už menej radi. Normálnou situáciou myslím stav, keď Európska centrálna banka nebude odkupovať dlhy z trhov, a tým umožňovať, povedzme horším dlžníkov, získavať finančné prostriedky veľmi lacno.
Každý štát má nastavené stropy, pri ktorých sa aktivujú dlhové brzdy. Nie je v čase pomalého ekonomického rastu vhodné prehodnotiť, aby tieto stropy neboli pevne stanovené, ale skôr flexibilné?
Flexibilita už existuje. Diskusia sa vedie o tom, čo do dlhu zahrnúť a čo už nie. Obávam sa však, že táto debata vyústi do ešte náročnejšieho a komplikovanejšieho mechanizmu na vyhodnotenie plnenia pravidiel Paktu stability a rastu. Rád by som sa v tom mýlil.