Spotrebitelia vyzývajú na sociálnych sieťach na bojkot výrobkov Opavia. Rozhnevalo ich presunutie výroby piškót do Poľska, čím výrobok stratil svoju chuť aj tvar. Vlastník, nadnárodná spoločnosť Mondelēz, ani obchodníci však zatiaľ žiadny pokles predajov nezaznamenali, píše portál idnes.cz.
"Piškóty sú tvrdé, majú inú farbu a hlavne chutia úplne inak. (...) Okamžite bojkotujem všetky vaše výrobky," napísal na facebookový profil spoločnosti Mondelēz International užívateľ Aleš Kiro Čermák. Zďaleka pritom nejde o ojedinelý názor a podobne sa vyjadrujú aj ďalší spotrebitelia.
To je však v rozpore s poznatkami obchodníkov. Hoci od odhalenia uplynul už viac ako týždeň, s predajom piškót to nijako nezamávalo.
"Zatiaľ sme dostali len niekoľko otázok zo strany zákazníkov, ktorým sme sprostredkovali vyjadrenie dodávateľa, že aj napriek nechcenej zmene vzhľadu výrobku nedošlo k žiadnej zmene jeho zloženia či zmene receptúry,“ uviedla hovorkyňa hypermarketov Globus Pavla Hobíková. „Prepad predaja uvedeného sortimentu sme v poslednom období nezaznamenali," dodala za reťazec Albert Dagmar Krausová.
Aj podľa spoločnosti Mondelēz je dopyt stabilný. „So všetkými našimi odberateľmi štandardne komunikujeme a informáciu o tom, že by niektorý z reťazcov chcel obmedziť dodávky piškót, nemáme. Rovnako je to tak aj pri ostatných produktoch značky Opavia,“ uviedol hovorca spoločnosti Lukáš Hora. Dodal, že zloženie piškót sa presunom nijako nezmenilo.
Aj keď ľudia zvyčajne uvádzajú, že na pôvod potraviny dávajú veľký dôraz, v praxi sa potom správajú inak. Z minuloročného prieskumu Štátnej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie (SZPI) vyplýva, že 25 percent spotrebiteľov údaje na etiketách vôbec nezaujímajú.
Rakúska zelenina už nemá klasy
Nie je však vylúčené, že trend sa ešte nemôže zvrátiť v neprospech Mondelēz a prejaviť sa až neskôr. Piškóty a ďalšie sladkosti nakupujú zvyčajne matky malých detí, ktoré sú ohľadne potravín veľmi kritickou skupinou.
„Ide o veľmi citlivý produkt, zmenili pritom nielen výrobu, ale aj tvar a zrejme aj kvalitu. Predpokladám preto, že sa bude musieť výroba vrátiť späť do Česka," myslí si človek, ktorý sa v českom potravinárstve dlhodobo pohybuje a už podobné situácie zažil.
Nejde totiž zďaleka o prvý prípad, keď nadnárodný majiteľ previedol výrobu tradičného českého produktu inde. Známy je napríklad príbeh mrazenej zeleniny Mochovská zmes. Koncern Ardo presunul výrobu v roku 2009 do Rakúska. Výrobku však zostal nielen názov, ale aj značka kvality Klasa, ktorú spravuje Pôdohospodársky a intervenčný fond (PPA).
Podmienkou pre udelenie známeho loga totiž nie je a ani nemôže byť český pôvod výrobku. V opačnom prípade by totiž išlo o nedovolenú štátnu pomoc. Na obaloch mrazenej zeleniny sa tak Klasa objavovala až do januára 2014. „Spoločnosť si o predĺženie Klasy už nepožiadala," uviedla hovorkyňa PPA Vladimíra Nováková. Dodala, že išlo o jediný zahraničný výrobok, ktorý logo využíval. „Tento prípad bol výnimočný a išlo o nahlásenú zmenu v priebehu udelenia značky," vyhlásila Nováková.
Či spoločnosť Ardo Mochov nepožiadala o predĺženie práve preto, že jej využívanie bolo spojené s hlasnou kritikou nielen zeleniny ale aj samotnej Klasy a výhody označenia kvality tak prevážili negatívne reakcie, sa nedá zistiť. Podľa súčasného šéfa firmy Braňa Košiča sa pred rokom kompletne obmenilo vedenie tuzemského zastúpenia, a čo predchádzajúci manažment k rozhodnutiu nepožiadať znova o Klasu viedlo, netuší.
Hermelín sa z Poľska rýchlo vrátil, káva tam zostala
Nesúhlasné ohlasy naopak k rýchlemu návratu z Poľska pred piatimi rokmi prinútili mliekarenskú skupinu Bongrain. Tá niekoľko mesiacov vyrábala za hranicami nízkotučný variant Sedlčanského hermelínu.
"Jeden z typov, na ktorý sme nemali výrobné zariadenie tu, bol niekoľko mesiacov vyrábaný v Poľsku. Išlo však len asi o jedno percento výroby," hovorí šéf skupiny Oldřich Obermaier. Aj keď sa táto skutočnosť na predajoch nijako neprejavila, kvôli vlne kritiky mliekareň radšej čo najrýchlejšie previedla všetku produkciu hermelínu do Česka.
V zahraničí sa naopak už roky vyrába káva Jihlavanka spadajúca dnes pod spoločnosť Tchibo. Pred desiatimi rokmi sa jej výroba presunula najskôr do Viedne, dnes káva s panorámou Českého Krumlova na obale pochádza z poľského Marki a nemeckého Hamburgu. Tchibo vždy poukazovala na to, že receptúra zostala pôvodná.
Hovorca SZPI Pavel Kopřiva však upozorňuje, že presunutie výroby a zachovanie tradičnej značky je úplne v súlade s pravidlami. Výnimkou sú iba potraviny chránené niektorým z európskych chránených označení (Chránené označenie pôvodu, Chránené zemepisné označenie, Zaručená tradičná špecialita), ako sú olomoucké syrečky alebo Hořické trubičky.
„Ak výrobok nie je chránený označením spojeným s určitou lokalitou, tak je presun v súlade s predpismi," hovorí Kopřiva. „V prípade podobne významných presunov však SZPI zvyčajne kontroluje, či nedošlo k zmene receptúr, ktorá by nebola označená na obale," dodal.