Otec založil obuvnícke impérium a syn ho zachránil. Aj tak by sa v skratke dal opísať príbeh Baťovcov. Agresívna expanzia fašistického Nemecka, druhá svetová vojna a nekompromisný nástup komunizmu zasadili tri veľké rany obuvníckej legende, ktorú na sklonku 19. storočia založil Tomáš Baťa. Trvalo dlhé roky, kým sa spoločnosť získala späť niekdajšiu slávu. Zaslúžil sa o to hlavne syn zakladateľa, Tomáš Jan Baťa, vo svete známy ako Tomáš Baťa junior. Vďaka jeho úspechom mu „prischla“ prezývka Obuvník sveta.
Býval v lietadle
„Po vojne rátala firma Baťa obrovské straty. Vojna síce priniesla zákazky, no v konečnom dôsledku firmu zničila. Po vojne stratila 90 percent všetkých tovární na spracovanie kože, tisíce predajní po celom svete, kľúčových manažérov a výrobné kapacity,“ vyrátava škody historik z Univerzity Tomáše Bati v Zlíne Marek Tomaštík. Nastolený komunizmus naviac hneď po vojne znárodnil všetky továrne a obchody s názvom Baťa na svojom území. Impérium tak prišlo o tri štvrtiny výrobných a predajných kapacít. Vyhliadky do budúcnosti sa dramaticky zhoršili. Na pohľad beznádejný stav však nezlomil Tomáša Baťu juniora, ktorý prevzal šéfovanie vo firme. „V decembri 1945 sa rozhodol firmu obnoviť. Navštívil všetky pobočky po celom svete a kvôli tomu podľa vlastných slov býval v lietadle,“ spomínal Tomaštík na včerajšej HN konferencii. Pri obnove firmy pomohla Baťovi hlavne expanzia. Napríklad objavil trh v Afrike, kde sa v roku 1946 obúval jeden človek zo sto. O desať rokov neskôr to vďaka nemu bol podľa historikov jeden človek z desiatich. „V niektorých afrických krajinách sa „topánka“ povie „Baťa“,“ dodáva Tomaštík.
Čítajte viac:
Ani manžel nevedel všetko. Nechal si poradiť
Doba sa zmenila. No Baťa zostáva
Bol na to pripravený
Schopnosť pochopiť potreby ľudí, dorozumieť sa v celom svete či obratnosť pri riadení podniku však v prípade Baťu juniora „nespadla z neba“. Veľkou mierou k tomu prispela výchova zo strany jeho otca. Už od deviatich rokov ho posielal na dlhé cesta do Anglicka, Nemecka či Švajčiarska, kde mladý Tomáš často zotrval bez rodiny aj rok. Aby získal samostatnosť a osvojil si cudzie jazyky. Napriek tomu, že vzdelanie dostal na prestížnych školách v zahraničí, musel pod taktovkou otca získať aj obuvnícky výučnýlist. „Robil aj v dielni, predával pred továrenskou bránou topánky v zľave. Musel vedieť všetko,“ vysvetľuje český spisovateľ Pavel Hajný, ktorý viec ako desať rokov zbiera údaje o rodine Baťovcov. Po vzelávaní sa Tomík, ako mladého Baťu familiárne prezývali, zaúčal do tajov biznisu. To už však bolo pod dohľadom jeho strýka Jana Antonína, keďže Tomáš Baťa starší zahynul v roku, keď jeho syn dovŕšil plnoletosť. Tomáš junior si vyskúšal riadiace pozície v Nemecku aj Švjačiarsku, stal sa aj riaditeľom slávneho obchodného domu v Zlíne. Tesne pred druhou svetovou vojnou, v čase expanzie „tretej ríše“, sa však pred vplyvom nacistov utiahol do Kanady.
Budovanie spoza Atlantiku
A práve v Kanade založil základy pre obnovu impéria. A to ešte počas druhej svetovej vojny. Budovaním závodu v Batawe. Začiatky však boli poriadne ťažké. „Dokonca aj Tomíkova mama, Mária Baťová musela pridať ruku k dielu. Prinášala vlastnoručne uvarenú polievku na stavbu strojárne,“ hovorí Hajný. Už menej sa vie, že v snahách pomohla aj armáda. Továreň v Kanade totiž vyrábala aj súčiastky pre výrobu zbraní a torpéd. Previazanie s armádou rástlo na sile. S Tomáša Baťu juniora sa stal kapitán kanadskej armády a krátko po vojne dokonca doprevádzal nových veľvyslancov do Prahy.
Na pozadí súdneho sporu s Jánom Antonínom o majetok, sa však Tomášovi podarilo naštartovať opätovnú expanziu spoločnosti Baťa a prinavrátiť stratený lesk legendárnej spoločnosti.