Tieto čísla vyplývajú z údajov Štatistického úradu z prvého kvartálu tohto roka. „Väčšinu pokryjú základné potreby, ako sú bývanie, potraviny, nápoje či dane alebo splátky pôžičiek,“ vraví analytička Poštovej banky Dominika Ondrová. Aj keď ľuďom v priemere zatiaľ veľa peňazí nezostane, podľa Eurostatu, ale aj bankových prieskumov si dokážeme z mála našetriť väčší podiel ako bohatšie krajiny.
Dobiehame bohatšie krajiny
Úspora domácností na Slovensku je ešte stále o niečo nižšia ako priemer Európy. „Vieme však ušetriť v pomere viac ako domácnosti v oveľa bohatších krajinách, akými sú napríklad Fínsko, Dánsko či Spojené kráľovstvo,“ vysvetľuje hlavný analytik VÚB banky Zdenko Štefanides s tým, že miera úspor sa v slovenských domácnostiach zväčšuje a dobiehame aj iné krajiny vrátane Českej republiky. Podľa Eurostatu sa nám podarí usporiť 10,4 percenta, no a podľa predpokladu Inštitútu finančnej politiky by číslo tento rok mohlo ešte ďalej rásť na 10,8 percenta.
Sporiacich Slovákov je viac ako u susedov
Ak si však už Slovák môže dovoliť dať viac peňazí bokom na sporenie, odloží si viac ako väčšina našich susedov. „Medzi Slovákmi však vidno veľké rozdiely. Každý štvrtý si nedokáže odložiť viac ako dvadsať eur,“ povedala hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková. Vyše 100 eur si dokáže mesačne nasporiť viac ako 28 percent Slovákov a práve tí nám zvyšujú priemer. Pravidelne si na sporiace účty odkladá peniaze až 78 percent Rakúšanov, u Slovákov je to o trochu viac ako polovica a v Maďarsku skoro tretina. V susednom Česku si mesačne sporí 44 percent bankových klientov.