Aj pre oblasť univerzitných rankingov platí známe pravidlo o vojne, platné vlastne na každý kvalitný výkon, podľa ktorého je naň potrebné disponovať aspoň tromi faktormi: peniazmi, penízmi a peňeži. To je finančný potenciál. Platí však aj štvrté pravidlo, tým je ľudský potenciál. Jeho kvalita sa v prípade univerzít buduje aspoň štyri generácie, teda 80 až 100 rokov. Najstaršia slovenská univerzita ako jediná spĺňa tento parameter, nasledovaná STU, ktorá je mu blízko. Tomu zodpovedá aj ich postavenie top univerzít na Slovensku, s relevantnou medzinárodnou pozíciou, ktorá vôbec nie je zlá. Aj počtom inštitúcií zodpovedá potenciálu populácie Slovenska.
Mohla a mala by však byť lepšia. Ale odmietame recept na úspech, ktorým je dostatok a koncentrácia finančného a ľudského potenciálu tam, kde je kvalitný vzdelávací a výskumný výkon. Nedostatok financií, zvlášť na vysokých školách, a rovnostárska politika štátu v ich systéme dlhodobo dominujú. Ak k tomu pripočítame úplne nesprávnu implementáciu bolonského procesu a nízky dôraz na kvalitu, nemožno sa čudovať súčasnému stavu. Výsledkom je klesajúca kvalita štúdia, absolventov i výskumu. Namiesto serióznosti kamuflujeme aj prácu, aj výkony. Politici aj univerzity. Vlastne celá spoločnosť, lebo sa zdá, že jedinou túžbou je pre väčšinu čo najľahšia cesta k diplomu, čo najmenšia námaha v práci a v prípade akademickej obce aj čo najväčší počet akademických ozdôb. Česť výnimkám.
Vôbec najhorším výsledkom tejto kamufláže je pokračujúca intelektuálna evakuácia Slovenska, keď každoročne tisíce najlepších maturantov odchádzajú študovať do zahraničia. Lebo podfinancovávaním systému univerzít, rovnostárskym zrieďovaním aj toho mála, čo doň dávame, a nedbalosťou o jeho úroveň, sa jeho kvalita, a tým aj atraktivita, strácajú. Akú šancu má v takomto režime univerzita a slovenská spoločnosť, ktorá sa už príliš dlho a takmer programovo zbavuje rozhodujúcej časti svojho intelektuálneho potenciálu a jeho domáci zostatok zanedbáva a zrieďuje? Bez zásadnej zmeny zostane ranking 500 naozaj len fantómom. Pritom nič nebráni štátu, aby naplnil svoje verbálne dlho deklarované priority v podobe podpory vzdelávania a výskumu tým, že začne všetky zdroje, nielen verejné, orientovať aj na ich podporu a naplnenie aspoň na úrovni priemeru EÚ. Samozrejme za podmienky správneho a úplného rešpektovania bolonského procesu a prísnej adresnosti, teda čo najvyššej koncentrácie týchto zdrojov tam kde (ešte stále) je aj kvalitný výkon a seriózny prístup ku kvalite výsledkov.
Ivan Ostrovský
Člen národného tímu bolonských expertov