Vláda nedávno zverejnila Správu o aktuálnej situácii na trhu práce v SR. Ministerstvo práce v nej bližšie opísalo opatrenia na podporu vytvárania pracovných miest. Vláda si od programov na podporu zamestnania ľudí do 29 rokov, resp. nad 50 rokov, sľubuje vytvorenie 12 500 pozícií. Celková plánovaná dotácia na tieto miesta je 70 miliónov eur. Ďalších 15 miliónov je plánovaných na vytvorenie 4 tisíc miest pre dlhodobo nezamestnaných.
Od novembra 2012 vláda už oznámila vytvorenie 5320 miest pre mladých do 29 rokov v súkromnom sektore, ktoré si vyžiadali alokáciu 31,5 mil eur, teda takmer 6 000 eur na každé pracovné miesto. Zamestnávateľ má nárok na takúto dotáciu, ak zamestnanca zamestná spolu aspoň na 18 mesiacov. Za predpokladu, že zamestnanec zarába minimálnu mzdu, tak štát zamestnávateľovi pri jeden a pol ročnom kontrakte preplatí dve tretiny jeho celkových mzdových nákladov na pracovníka.
Neexistuje však záruka, že zamestnávateľ po 18-tich mesiacoch pracovné miesto jednoducho nezruší. Miesto sa oplatí držať počas trvania dotácie, po jej skončení však už existovať nemusí. Ministerstvo práce síce môže vypracovať štatistiky o tom, koľko tisíc pracovných miest sa vďaka programu vytvorilo, to ale neznamená, že po skončení programu budeme mať aj vyššiu zamestnanosť. S istotou vieme povedať len to, že na problematické dotácie sa poskladajú aj slovenskí daňoví poplatníci.
Okrem toho, že je táto forma podpory predražená, je budúcnosť týchto pracovných miest po vyčerpaní dotácie otázna. Miesta totiž nevznikajú tam, kde si ich žiada trh práce, ale tam, kde sa efektívne čerpá dotácia. Oba problémy sa dajú odstrániť. Vyžaduje si to však pristúpiť k problému vysokej nezamestnanosti nízkokvalifikovaných pracovných síl ako k problému predraženej ceny ich práce. Túto predražuje práve štát odvodovým zaťažením.
Plošné zavedenie odvodovej úľavy pri zamestnávaní nízkopríjmových zamestnancov by rozviazalo zamestnávateľom ruky pri vytváraní nových pracovných miest. Plošnosť opatrenia by eliminovala akýkoľvek klientelizmus pri požívaní úľavy. Miesta by zároveň vznikli v oblastiach, v ktorých je po nich skutočný dopyt. Existencia nových miest by preto bola trvácnejšia ako existencia miest, ktoré sú rentabilné len počas poskytovania dotácie.
Vlády sa vo všeobecnosti zásahom do odvodového systému vyhýbajú, v súčasnosti totiž odvody tvoria hlavný príjem slovenskej verejnej správy. Odvodovú úľavu by tak malo sprevádzať aj upratovanie na výdavkovej strane rozpočtu.
Poskytovanie predražených dotácií z európskych fondov je nepochybne pohodlnejšie. Otázkou je, či za úspech štátnej politiky trhu práce považujeme zlepšenie štatistiky čerpania alebo skutočnú pomoc ľuďom najviac ohrozeným vysokou nezamestnanosťou.
Ján Dinga, INESS