Po mesiacoch prepadov Slovensko prvýkrát dostalo dobrú správu. Od ľudí a firiem dostane na daniach podľa zistení HN o vyše 100 miliónov viac, ako pôvodne očakávalo.
A to všetko vďaka rýchlejšej ekonomike, ktorá automaticky znamená viac práce pre firmy, a teda aj vyššie zisky. Takýto trend potvrdzujú aj podnikatelia. „Oproti vlaňajšku sme zaznamenali viac zákaziek,“ potvrdil finančný riaditeľ strojárskej firmy z Trenčína Bost SK Andrej Bielik.
Biznis a ľudia tak zachránili ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) pred ďalším škrtmi. Tieto milióny potrebuje na to, aby zaplátal vyše 70-miliónovú dieru, ktorá nás delila od dosiahnutia kľúčového cieľa – stlačenia deficitu pod tri percentá. Podľa analytika NextFinance Jiřího Cihlářa by sme jeho prekročenie pocítili všetci. „Vláda by musela v budúcom roku výraznejšie šetriť.“
Jediné, čo by mohlo dodržanie deficitu ohroziť, je podľa Šramka hospodárenie samospráv či nemocníc. Tie napríklad v súčasnosti dlhujú Sociálnej poisťovni na odvodoch už viac ako 70 miliónov eur.
Len škrty, ktoré nebránia rastu
Či minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) nateraz stopne ďalšie úsporné opatrenia, je otázne. Odborníci mu však radia – v škrtoch by sa malo pokračovať. A to najmä vo výdavkovej časti rozpočtu. Podľa analytika INESS Jána Dingu je priestor na úspory najmä vo verejnej správe. „Jej rozpočet medziročne narástol o takmer pol miliardy eur.“ Ako však na druhej strane upozorňuje prezident Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár, prípadné šetrenie by sa už nemalo dotknúť platov štátnych zamestnancov.
Aj napriek tomu, že odborníci považujú ďalšie šetrenie za potrebné, dvíhajú varovný prst. Škrty by podľa nich totiž nemali brániť rastu ekonomiky, prípadne ho spomaľovať. „To znamená nemeniť dane a neškrtať sociálne dávky,“ tvrdí analytik Next Finance Jiří Cihlář.
Šetrenia sa obávať netreba
Milióny eur navyše na daniach vláda nevyberie len tento rok, ale aj ten budúci. To znamená, že z pôvodných 700 miliónov bude potrebovať o viac ako sto miliónov eur menej. Časť z toho výpadku však už vláda vykryla v rozpočte. A to napríklad na škrtoch na štáte či stopnutiu daňových únikov.
Tvrdých škrtov sa však Slovensko obávať nemusí. Kažimír sa chce totiž v budúcom roku zamerať aj na rast ekonomiky. Peniaze na to nám poskytne aj Brusel. V praxi náš deficit znížime z tohtoročných približne troch percent na 2,9 percenta. Ešte na jar ho pritom vláda plánovala skresať na 2,6 percenta.
Podľa ekonóma spoločnosti Moody´s Analytics Martina Janíčka je to krok správnym smerom. Okrem toho máme podľa neho už dnes na rast dobre našliapnuté. Napríklad bločková lotéria, ktorú vláda spustila, je dobrá vec v boji s nedostatočným výberom daní. Aby sa našej ekonomike však skutočne začalo dariť, mali by firmy svoj biznis rozšíriť aj na iné krajiny ako Nemecko. „Potenciálne sú krajiny ako Rusko, Čína a India.“