Na včerajšom parlamentnom výbore pre hospodárske záležitosti to vyhlásil minister hospodárstva Tomáš Malatinský (nominant Smeru-SD).
Poslanci sa s ministrom bavili o novom potrubí aj vzhľadom na súčasnú krízu na Ukrajine. Tá môže ohroziť našu energetickú bezpečnosť, ak by Rusi prestali dodávať ropu cez Ukrajinu smerom na západ. „Strategickosť ropovodu vzrástla. Práce treba ešte urýchliť,“ vyhlásil Malatinský.
Bezpečnosť vs. biznis
Faktom je, že aj po vybudovaní potrubia z Bratislavy do rakúskeho Schwechatu nebudeme úplne pripravení pre prípad, že Rusi stopnú dodávky ropy cez Ukrajinu. Podľa splnomocnenca projektu nového ropovodu Roberta Nemcsicsa sa totiž uvažuje o tom, že Rakúšania by nám počas krízy dodávali maximálne 2,4 milióna ton ropy ročne.
Rafinéria Slovnaft však podľa svojho hovorcu Antona Molnára potrebuje až 6 miliónov ton ročne. „Dodávky z Rakúska by určite nestačili,“ zhrnul Molnár.
Na druhej strane potrubie môže byť veľmi dobrý biznis pre slovenskú štátnu prepravnú firmu Transpetrol. Naši západní susedia by totiž podľa Nemcsicsa chceli odoberať cez Družbu 2,5 až 5 miliónov ton ročne a za prepravu by platili našej firme.
Rozpočet projektu zatiaľ nie je presne určený. Odhady sa pohybujú od 75 až do 120 miliónov eur a konečná suma bude závisieť od toho, akú trasu napokon vláda zvolí. Od toho bude závisieť aj návratnosť projektu. Malatinský včera vyhlásil, že peniaze, ktoré investuje Transpetrol, by sa mali vrátiť do siedmich až desiatich rokov.
To, samozrejme, platí len v prípade, že nenastane ropná kríza a Rakúšania budú dovážať ruskú ropu cez naše územie.
Bratislava je zatiaľ proti
Definitívnu trasu by štát mal vytýčiť do konca tohto roka. Momentálne je na stole desať možností. Podľa Nemcicsa je v hre najmä bratislavský koridor. Táto alternatíva počíta s vedením potrubia cez Petržalku, čo sa nepozdáva mnohým obyvateľom, ale ani bratislavským poslancom. Mestské zastupiteľstvo vlani zmietlo projekt ropovodu zo stola.
Podľa bratislavského primátora Milana Ftáčnika (Smer-SD) sa tak stalo, pretože vláda doteraz nedostatočne komunikovala s verejnosťou. „Poslanci nemali žiadne informácie. Preto je potrebné začať vecnú diskusiu,“ povedal Ftáčnik.
Argumenty za výstavbu ropovodu zatiaľ nestačia ani odporcom z občianskeho združenia Nie ropovodu. Podľa jeho predsedu Miroslava
Draguna by sa štát mal sústrediť viac na rekonštrukciu prepojenia Družby na ropovod Adria. Vďaka nemu by sme sa cez Maďarsko dostali k ruskej rope, ktorá však prúdi do Európy mimo územia Ukrajiny. Faktom je, že projekt by nás stál maximálne 10 miliónov eur. Na porovnanie: do projektu prepojenia Bratislava – Schwechat Transpetrol doteraz investoval 12 miliónov.