Na takomto pláne pracuje rezort dopravy Jána Počiatka. Začal totiž robiť prvé reálne kroky k výstavbe rýchlostnej cesty R1 medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom.
V najbližšom čase tak ide hľadať firmu, ktorá má posúdiť, do akej miery sa táto cesta oplatí a vypracuje takzvanú štúdiu realizovateľnosti. Ako vysvetlil hovorca rezortu dopravy Martin Kóňa, tá by mala odpovedať napríklad na to, či cesta neohrozí životné prostredie alebo do akej miery bude využitá vodičmi. Ak budú výsledky hrať v prospech cesty, štát môže začať stavať.
Aj súkromné peniaze
Samotné stavebné práce by sa mali podľa prvých odhadov spustiť v roku 2016. Pôjde pritom o jeden z najťažších diaľničných úsekov na Slovensku. Povedie totiž cez Donovaly, následne vyústi do dvoch tunelov. Tomu zodpovedá aj plánovaná cena 1,6 miliardy eur. Na porovnanie, zatiaľ najdrahší projekt súčasnej vlády – tunel Višňové – má stáť len necelú štvrtinu tejto sumy.
Aj toto sú dôvody, prečo minister dopravy Ján Počiatek v súčasnosti zvažuje, že výstavbu bude financovať cez PPP projekty, teda v spolupráci so súkromníkmi. „Je to vhodný adept. Rezort si to však musí veľmi dobre napočítať, či mu to vyjde,“ konštatoval šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej (SDKÚ-DS).
Problémy s prírodou
Projekty stavané so súkromníkmi totiž musí štát každoročne splácať. V praxi však môže pri tejto ceste naraziť na to, že kamionisti ju budú využívať len málo a nevyberie tak dostatok peňazí z mýta. Teda by nebola schopná zarobiť sama na seba. Podľa bývalého investičného riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti Juraja Čermáka je takýto scenár reálny. Na tranzite medzi Ružomberkom a Banskou Bystricou nie sú žiadne veľké priemyselné centrá, a teda ani nie je dôvod, aby tadiaľ prepravcovia vo veľkom jazdili.
Druhou možnosťou, ako by sa dala výstavba financovať, sú eurofondy. Tu však môže mať štát ešte väčšie problémy, konkrétne so životným prostredím. „Je to veľmi citlivé územie. Ide totiž napríklad o styčné územie dvoch národných parkov – Veľká Fatra a Nízke Tatry,“ vraví vedecký pracovník Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici Ján Topercer.
Aj preto by podľa odborníkov mal štát zvážiť tiež iné možnosti. Konkrétne namiesto tejto cesty postaviť autostrádu cez Turiec, a tým pohodlne prepojiť sever Slovenska s juhom.
Sieť diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku si môžete stiahnut TU.