Bolo to zrejme najväčšie zemetrasenie v slovenskom stavebnom biznise v ére samostatnosti. Kvôli nemu prišli stovky menších firiem o desaťtisíce eur, čo, prirodzene, pocítili aj ich zamestnanci. Ikona stavebníctva u nás – Váhostav už nedokázala splácať svoje dlhy a dostala sa pod ochrannú ruku súdov. Teda do reštrukturalizácie.
Až teraz je však jasné, čo tam jednu z našich top stavebných firiem reálne poslalo. Podľa zistení HN Váhostav padol najmä kvôli strate 58 miliónov eur, ktorú „vyrubil“ na štátnych zákazkách. V preklade – firma stavala aj také diaľnice, na ktorých nielenže nebola zisková, ale dokonca išla pod reálne náklady. „Keď vám z peňažného toku vypadne do 60 miliónov eur, pocíti to každá firma,“ povedal pre HN generálny riaditeľ Váhostavu Marián Moravčík.
Konkrétne išlo o tri stavby na diaľnici D1 – úsek pri Martine, Ružomberku a Levoči. Situácia sa dokonca vyostrila natoľko, že Váhostav pri prvej menovanej ceste nebol schopný ani platiť svojim dodávateľom. „Ceny dokazujú to, že chceli zákazky získať za každú cenu. To určite nie je v poriadku,“ konštatoval šéf Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák.
Faktom je, že úseky sa tendrovali v čase, keď na našom trhu nebolo dostatok práce. A tak firmy išli aj do takých tendrov, pri ktorých končili v mínuse. Na kvalitu ciest by však tieto extra zľavy nemali mať vplyv. Garantuje to aspoň samotný Váhostav. To, že inú možnosť podnik ani nemá, potvrdil pre HN aj bývalý investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák.
Súčasné vedenie štátnych diaľničiarov sa k téme vyjadriť do uzávierky HN nestihlo. Svoje stanovisko prisľúbilo dnes.