Jeden z najväčších stavebných tendrov na Slovensku nemali na dosah len najväčší hráči na trhu. Len pred pár týždňami sa k nemu veľmi tesne priblížila aj menšia stavebná firma z východu. A to konkrétne Dúha tamojšieho známeho veľkopodnikateľa Miroslava Remetu. Dôvod bol jednoduchý – kartel z roku 2005.
Červená najväčším
Práve vtedy sa mali veľké stavebné spoločnosti Doprastav, Skanska Strabag, Betamont, Inžinierske stavby a MotaEngil dohodnúť, koľko si budú pýtať za práce na osemkilometrovom diaľničnom úseku Mengusovce – Jánovce. Takýto verdikt Protimonopolného úradu potvrdil pred koncom vlaňajška Najvyšší súd.
Podľa pravidiel pre verejné súťaže by mali byť spomínané firmy aj vylúčené z akýchkoľvek štátnych tendrov. A k tunelu Višňové by sa tak dostala práve Dúha, ktorá dala tretiu najnižšiu ponuku. Remeta tvrdí, že na takýto scenár je pripravený a stavbu by dokázal zrealizovať. „Vnímame, že takáto situácia môže nastať. A spolu s nami aj naši taliansku partneri. Na základe výzvy sme už predložili aj bankovú záruku,“ povedal pre HN Remeta.
Podľa právnikov je však pravdepodobnosť, že by sa k výstavbe dostal až tretí v poradí, len malá. A to najmä pre čas, keď malo k dohode dôjsť. „Vzhľadom na to, kedy malo dôjsť ku kartelovej dohode a na súčasné ustanovenia zákona podľa nášho názoru nie je možné zainteresované stavebné spoločnosti vylúčiť z verejných obstarávaní,“ konštatoval advokát kancelárie White &CaseMarek Staroň.
Pozastavené tendre
Faktom však je, že štát pozastavil všetky tendre, v ktorých figurujú tieto firmy. Ako pred časom potvrdil minister dopravy Ján Počiatek, konečný verdikt bude závisieť od výsledku analýzy úradu pre verejné obstarávanie. Tá doteraz nie je hotová.
Ako upozornil partner advokátskej kancelárie Maple & Fish Viliam Karas, postup štátu je správny. Potrebuje si totiž overiť súčasný stav, ako aj následky na eurofondy. Väčšina slovenských diaľnic sa stavia práve z európskych peňazí.
Či by nám komisia nakoniec preplatila napríklad tunel Višňové aj v prípade, ak by ho stavali kartelisti, je neisté. Podľa vedúceho tlačového odboru Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andreja Králika Brusel pri každom projekte spolufinancovanom z eurofondov skúma oprávnenosť výdavkov aj z hľadiska európskych a vnútroštátnych pravidiel verejného obstarávania. „V prípade, že sa preukáže porušenie týchto pravidiel, Európska komisia môže v závislosti od závažnosti porušenia náklady na projekt buď nepreplatiť vôbec, prípadne uplatniť finančné korekcie,“ dodal Králik.