Ekonomický úspech Švédska, Veľkej Británie či Spojených štátov súvisí aj s tým, ako efektívne dokážu ich firmy a obyvatelia preniesť výsledky vedy do výroby a pretaviť ich na zisk. Hoci doterajšie slovenské vlády sa snažili prezentovať inovácie a vedu ako budúce ťahúne ekonomiky, plány ostali bez reálnych krokov. „Náš výskum je od praxe ešte veľmi vzdialený. V zahraničí sa do reálneho využívania dostane nepomerne viac vedeckých zistení,“ hovorí Vladimír Baláž z ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Jednou z lastovičiek je spolupráca bardejovskej firmy s univerzitnými vedcami z košickej techniky.
Rodinná firma Qel s tuctom zamestnancov vyrába technologicky unikátne plazmové splyňovače. Ich pece dokážu roztaviť pomleté plošné spoje z počítačov, tabletov či mobilov. „Zo vzniknutej hmoty sa dajú separovať vzácne a drahé prvky, ako zlato, ródium, meď a molybdén. Inak by sme sa k nim nedostali,“ vysvetľuje majiteľ firmy Miroslav Kušnír. Podobná technika existuje už len v Izraeli, Japonsku, USA a Južnej Afrike, všade ju však využívajú len v metalurgii, najmä na získavanie železa a iných kovov z rudy. Firma zatiaľ dodala na trh päť splyňovačov do Poľska a Česka a registruje ďalšie tri objednávky. Dopyt sa bude podľa Kušníra zvyšovať. „Mobilov a tabletov sa predáva čoraz viac a z väčšiny sa za určitý čas stane odpad.“ Dlhodobo stúpajú aj ceny vzácnych kovov, ktoré sa na ich výrobu používajú.