Ešte pred niekoľkými týždňami plánovalo Duslo Šaľa na Slovensku veľkú investíciu. Do výrobne čpavku chceli naliať 300 miliónov eur. Teraz však hrozí, že projekt presunú do Česka alebo Nemecka. Dôvod? Od budúceho roka má firma – podobne ako iní veľkí hráči – platiť viac za plyn.
Na ceny plynu zatlačí podľa firiem nová vyhláška regulačného úradu. Najväčšie podniky majú platiť viac za distribúciu plynu, rovnako aj za jeho dovoz zo západu. „Upozorňovali sme, že takto nastavený predpis zdraží plyn. Naše pripomienky úrad neakceptoval,“ povedal pre HN manažér obchodu v Dusle Tibor Takács s tým, že zmena ohrozuje ich investíciu v Šali (firmu vlastní Agrofert, ktorý je aj akcionárom vydavateľa HN). Okrem Dusla kroky štátu kritizuje aj Continental Matador Rubber či celý Zväz chemického a farmaceutického priemyslu.
Vďaka zmenám však na druhej strane nestúpnu ceny pre menších odberateľov. Ako konštatoval v reakcii na výhrady veľkých firiem hovorca Úradu pre regulácie sieťových odvetví Miroslav Lupták, úlohou štátu nie je regulovať ceny pre veľké podniky.
„Vyhláška prispeje k stabilite cien plynu pre domácnosti,“ dodal. V praxi by tak domácnosti a menší podnikatelia mali platiť približne rovnako ako doteraz.
Na riziko zdraženia plynu upozorňovali už v minulosti aj menší alternatívni dodávatelia. Práve tí dovážajú plyn zo západu a po novom tak budú musieť zdvihnúť ceny pre odberateľov.
Poplatky za prepravu plynu z Česka zvýšil regulačný úrad až o 350 percent. Predseda úradu Jozef Holjenčík to obhajuje tým, že ak by úrad nezvýšil tarify, hrozilo by, že plyn začne prúdiť zo západu na východ. Drvivá väčšina komodity k nám pritom tečie cez východnú hranicu z Ukrajiny, kde sú poplatky aj po zdražení stále vyššie ako na západe.
Práve východnú cestu na prepravu plynu využíva aj najväčší dodávateľ u nás, Slovenský plynárenský priemysel. Jeho dcérska spoločnosť Eustream, ktorá zarába na preprave plynu, si tak zvýši svoje zisky vďaka novým poplatkom za využívanie plynovodu smerom z Česka.
Alternatívci nie sú spokojní
Vážne to však naruší biznis pre alternatívnych dodávateľov plynu. Tí totiž nemajú dlhodobé kontrakty s ruským gigantom Gazpromom a plyn nakupujú na krátke obdobie v západnej Európe, čo im umožňuje podliezť cenu hlavného hráča na trhu. A ich ponuky využívajú aj veľké priemyselné podniky.
Regulátor pritom pri zvýšení poplatkov postupoval podľa priemerných taríf v okolitých krajinách. Tie však nie sú až také vysoké, aj preto nemohol zvýšiť tarifu na úroveň, aká je pri preprave plynu z Ukrajiny.
Problémová distribúcia
Okrem poplatkov za prepravu však firmám prekážajú aj distribučné poplatky. Podľa pripomienky Asociácie zamestnávateľských zväzov Slovenska ÚRSO drží tieto poplatky na nízkej úrovni pre domácnosti a malé podniky, zatiaľ čo pre veľkoodberateľov narastajú.
Podľa zdroja HN Duslo chystá žalobu na štát. Jedným z problémov by mohlo byť, ak by štát krížovo vykrýval ceny pre domácnosti cez faktúry veľkých firiem. „Krížové dotácie sú podľa európskej legislatívy neprípustné,“ upozornil analytik Inštitútu pre energetickú bezpečnosť Peter Marčan.
Každý odberateľ má tak právo obrátiť sa na súd, pokiaľ má dôkazy, že regulačný úrad v jeho kategórii nezohľadňuje oprávnené náklady rovnako ako v inej kategórii.
Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu tiež prekáža, že úrad pri nastavení taríf nezohľadnil vývoj cien v okolitých krajinách. Napríklad český regulačný úrad pritom od nového roku plánuje znížiť poplatky za distribúciu o 5 percent.