Systém, do ktorého firmy prispievali na to, aby sa odpady, ktoré produkujú, druhotne spracovali, končí. Stačí, ak sa legislatívny zámer vlády v novom zákone o odpadoch dostane aj do paragrafovej podoby. Väčšina podnikov aj odborníci to vítajú. "Recyklačný fond budoval recyklačné kapacity z peňazí firiem, ktoré sa mnoho rokov sťažovali, že na použitie ich peňazí vo fonde nemajú žiaden vplyv," vysvetľuje nesúhlas subjektov s doterajšími pravidlami Radovan Kazda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Firmy sú v Recyklačnom fonde zaviazané prispievať poplatkami podľa toho, aké objemy výrobkov produkovali. Na tom, kam sa následne ich prostriedky presúvali, však už nemali žiadny vplyv. S tým, že Recyklačný fond nefunguje tak, ako má, súhlasí aj Štefan Škultéty, člen dozornej rady samotného fondu a tiež generálny sekretár Zväzu sklárskeho priemyslu. Upozorňuje tiež, že recyklovanie slovenského skla bude plánovaným krokom ministerstva oslabené. Firmy podľa neho budú vo väčšej miere dovážať sklo zo zahraničia. "Zastavenie financovania z fondu v žiadnom prípade automaticky neznamená zánik týchto spoločností, nakoľko výrobcom a dovozcom zákon uloží povinnosť postarať sa o všetok vytriedený odpad," opisuje plánovaný model hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano. V praxi by to malo vyzerať tak, že odpad na recykláciu vyzbierajú obce, ktoré ho zhromaždia na skládkach. Následne ho odvezú organizácie, ktoré majú vytvoriť firmy v samosprávach a postarajú sa o jeho spracovanie.