Napríklad vo výške tisíc eur. V ďalšom roku sa jej biznis rozbehne a vyjde jej 3500-eurová daň z príjmu. Nemusí ju však zaplatiť celú. Odpočíta si od nej zaplatenú daňovú licenciu a štátu odvedie len 2500 eur.
S takouto novinkou prišiel minister financií Peter Kažimír. V praxi by si tak firmy mohli licencie odpočítavať nielen jeden, ale aj viac rokov za sebou. „Uvažujeme o troch rokoch,“ konštatoval Kažimír. Samotné licencie zavádzal najmä kvôli tomu, že viac ako polovica slovenských firiem pravidelne neplatí dane.
Ide aspoň o miernu úľavu – konštatujú zástupcovia podnikateľov. „Je to rozhodne zmierňujúce opatrenie,“ povedal šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov Rastislav Machunka. Reálne však zasiahne len tie podniky, ktoré sa dokážu rýchlo dostať z červených čísel. Ostatné budú musieť licencie platiť aj naďalej bez úľavy.
Ako však upozorňuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor, biznis to skomplikuje najmä malým, poctivým podnikom. „Pre nich to môže byť až likvidačné.“
Podľa prepočtov rezortu financií by sa im náklady mali zvýšiť o stovky eur ročne. O akú presnú sumu pôjde, zatiaľ nie je známe. Konkrétne nastavenie výšky licencií totiž Kažimír stále neukázal.
Zatiaľ je tak jasné len to, že novovzniknuté firmy by prvý rok licenciu platiť nemali. Aj napriek tomu však minimálna daň môže podľa odborníkov odradiť ľudí od podnikania. Najmä napríklad remeselníkov, ktorí nikdy nedosahujú veľké zisky. Taktiež ľudí, ktorí podnikajú popri práci. „Je to len ďalší úder pre podnikateľské prostredie,“ hovorí analytik Iness Ján Dinga. Ako ďalej dodáva, vláda by sa skôr mala zaoberať tým, ako zefektívniť daňové kontroly, a nie zavádzať nové dane.
Milióny pre štát
Okrem toho spoločnosti na rozbeh potrebujú dlhší čas ako jeden rok. Do zisku sa nemusia dostať aj dva až tri roky, a to aj bez toho, aby sa snažili nejako obchádzať platenie daní. Preto podľa analytika Slovenskej sporiteľne Martina Baláža uprednostnia začínajúci podnikatelia pred eseročkou napríklad živnosť. „Najskôr to len vyskúšajú, až keď sa rozbehnú, prejdú na inú formu podnikania.“
Ako však na druhej strane dodáva analytik UniCredit Ľubomír Koršňák, systém minimálnej dane funguje aj v zahraničí. Napríklad v susednom Rakúsku. Okrem toho by mohlo zavedenie licencií aspoň prečistiť trh od spoločností, ktoré reálne nepodnikajú.
Minister Kažimír očakáva, že mu do štátnej kasy licencie nalejú 120 miliónov eur. Ktoré firmy zaplatia najviac, však zatiaľ nie je známe. Priemerne sa má licencia pohybovať vo výške tisíc eur. Financmajster však zatiaľ presné parametre nastavenia minimálne dane nepredstavil. Isté je len to, že má byť odstupňovaná. Otázkou je, ako. Podľa odborníkov by mala vláda do úvahy zobrať minimálne obrat firmy.
Daň z príjmu klesne
Licencie však nie sú jedinou zmenou, ktorú si rezort financií pripravil. Ruka v ruke s nimi sa zníži daň z príjmu zo súčasných 23 na 22 percent. To je dobrá správa najmä pre stredné a väčšie firmy. Tie totiž majú vyššie zisky, a teda aj úspora z poklesu dane bude väčšia. Podľa odhadov ministerstva tisícky až desaťtisíce eur ročne.