Do tajomstiev produkcie nás zasväcuje vedúca tímu žien v baliarni Eva Chovancová. Tú má Agrokarpaty na úpätí Levočských vrchov v čarokrásnej dedinke Šabron. „Pri balení treba dozerať najmä na totálnu kvalitu. V žiadnom prípade sa nesmie zameniť bylinná zmes, pomer či krabička,“ hovorí. Na práci sa jej páči rôznorodosť. „V zime, keď sa čajov pije viac, balíme dva-až trikrát viac. V lete sme zase v prírode pri rastlinkách. Tak sa aj opálime, čím túto vec z dovoleniek máme zadarmo,“ smeje sa. Karty pri produkcii často mieša počasie. „Minulý rok sa napríklad neurodil rumanček, bolo také sucho. So 40 hektármi pestovanej plochy ide pritom o dominantnú časť ponuky,“ dodáva Peter Vančo. Preto aspoň časť zmesí musia uskladniť. „Aby sa úplným výpadkom nestratili dobrých a pravidelných zákazníkov,“ spresňuje. Vrásky niekedy vie urobiť i populárna mäta. „Pri suchom počasí sa nedá sadiť strojom, len ručne. To pri hektári znamená namiesto dvoch dní dva týždne. Namiesto 500 eur dve tisícky v nákladoch, uvádza ďalší príklad.
Zastavujeme sa i v podnikovej predajni. Zaujíma nás, ako na bylinky reagujú ľudia. Stretávame Prešovčanku Veroniku Ličšinskú, ako do dodávky nakladá preplnené tašky s čajmi. „Študujem v Dánsku a tam v obchode okrem zeleného Pickwicku iné bylinné čaje vôbec nenájdete,“ vysvetľuje veľkosť nákupu. Vedúca predajne Bibiána Hovanová potvrdzuje, že takto čaje „exportujú“ Slováci aj do Rakúska, Nemecka a ďalších štátov. Študovala environmentalistiku, preto má k bylinkám blízko. „Niečo som sa musela doučiť, aby som ľuďom vedela poradiť. Tí sa veľmi pýtajú a zaujímajú sa o všetko,“ dodáva. Niekedy sa objavia i veľmi netradičné postupy. „Boli tu dve dievčatá, z ktorých jedna držala škatuľku s čajom druhej nad vystretými prstami. Podľa toho, či sa im rozhýbali prsty, alebo nie, hodnotili kvalitu čaju a vyberali. Týmto šamanským metódam však ja už neverím, spolieham sa na poznatky odborníkov,“ dodala.