Písal sa rok 1907 a v Piešťany zažívali prevratné chvíle. Kúpeľné mesto, ktoré získavalo čoraz väčšiu popularitu, otvára novú kúpeľnú sezónu. Je prevratná. V meste totiž prvýkrát otvára svoje brány Grand Hotel Rónai. Hotel, ktorý má zmeniť vnímanie kúpeľov a priblížiť ho k budapeštianskemu štandardu.
Hotel, ktorý je nielen moderný, ale predurčuje ďalšie smerovanie ubytovacích štandardov v celom Uhorsku. Presne ten istý, ktorý o takmer 110 rokov ašpiruje na titul Realitná opacha Piešťan. Symbol jednej doby totiž 30 rokov čaká na rekonštrukciu a pustne. Jeho začiatky boli pritom rozprávkové.
Proti Winterovcom
Za každou stavbou sa ukrýva príbeh. Inak to nebolo ani v prípade tohto hotela. Budapeštiansky rodák Adolf Rónai patril medzi piešťanskú smotánku.
Podnikateľ prevádzkoval reštauráciu v Kursalóne, ktorý patril rodine Winterovcov. Práve oni mali v prenájme celé kúpele Piešťany. V jeho podnikateľskom smerovaní však nastal nečakaný problém. Winterovci Rónaiovi neobnovili jeho prenájom v Kursalóne. To podnikateľa nahnevalo.
Dlho netrvalo a v jeho hlave sa zrodil plán „pomsty“. Oproti podniku rodiny Winterovcov si podnikateľ nakreslil hotel. A nie hocijaký. Mal byť najväčší, najhonosnejší a najluxusnejší nielen v Piešťanoch.
Keď ho v roku 1906 dokončil, aj skutočne bol. Mohol sa pýšiť takými vymoženosťami ako výťah, ústredné kúrenie, vodovod či telefón. Jednoducho ponúkal luxus najvyššej kategórie. Cieľ bol jasný. Odkrojiť rodine Winterovcov čo najviac zákazníkov. Zabezpečiť to mal nielen luxus, ale aj zasadenie hotela do parku či sprievodné akcie, ktoré sa v nasledujúcich rokoch v zariadení pravidelne konali.
Peniaze došli
Adolf Rónai bol v biznise „hazardérom“. Keď už do niečoho išiel, išiel na 100 percent. Aj na úkor toho, že sa niečo nepodarí a projekt skrachuje. Podnikateľa dobiehali dlhy a doplatil na to jeho hotel. A osud v jeho prípade vôbec nebol milosrdný. Pohľadávky veriteľov hotela totiž skúpil Ľudovít Winter a hotel získal pod svoje krídla. Potupu zavŕšil tým, že hotel premenoval na Grand Hotel Royal. Na jeho obhajobu však musíme priznať, že vedenie hotela prenechal synovi Adolfa Rónaia.
Ďalšie roky už neboli také dramatické. Po nástupe komunistov zmenil hotel názov aj tretíkrát. Po novom sa volal Grand Hotel Slovan. Lesk hotela však bledol. Chýbali investície, nevýhodou bola aj lokalita mimo centra kúpeľných procedúr. Nebolo čudné, že z názvu vypadlo slovíčko Grand. Všetko vyvrcholilo tým, že hotel v roku 1986 zavreli a naplánovali jeho honosnú rekonštrukciu. Z tej nakoniec nič nebolo. Ale pekne po poriadku.
Desaťročia čakania
Podobne ako pri iných stavbách, aj tu svoju úlohu zohrala revolúcia. Zmena vlastníckych pomerov nepomohla ani v tomto prípade. Aj keď tu boli okolnosti o čosi komplikovanejšie. Hotel mali na starosti Slovenské liečebné kúpele Piešťany. Na vysvetlenie ich vlastníckych zmien by sme potrebovali ďalší článok, preto sa zameriame len na snahy spojené s hotelom.
Kúpele sa v roku 1993 zaviazali, že na rekonštrukciu hotela a jeho priľahlých komplexov preinvestujú 1,5 miliardy slovenských korún. Tie však chýbali. Najhoršie na celej veci bolo to, že kúpele podpísali zmluvu so spoločnosťou Bex Baugesellschaft. Práve ona mala rekonštruovať hotel.
Nejaké práce sa začali, veľmi rýchlo sa však skončili. Nebolo by na tom nič zlé, keby sa obe strany nezaviazali, že odstúpenie od zmluvy vyjde jednu alebo druhú stranu na 50 miliónov korún. Práve táto doložka komplikovala akékoľvek snahy možných záujemcov o obnovu hotela.
Aj známy hotelier
V médiách sa počas uplynulých rokov objavovali informácie o možných záujemcoch o dostavanie hotela. V roku 2008 napríklad denník Pravda informoval o tom, že hotel by mohol dostavať americký hotelier slovenského pôvodu Henry Kallan. „Pán Kallan by sa chcel orientovať na kongresovú turistiku. Záujem má aj o amfiteáter, na jeho mieste by chcel postaviť kongresovú halu,“ skonštatoval primátor Remo Cicutto. Dokonca malo dôjsť ku konkrétnym rokovaniam. To, že nedopadli dobre, hádam nemusíme písať.
Hotel chátra. Šanca, že by mu niekto vrátil pôvodný lesk, stále žije, je však malá. Na jednej strane je stavba vyhlásená za kultúrnu pamiatku, na strane druhej ju miestni označujú za realitnú opachu. Aj to komplikuje cestu z tohto bludného kruhu.
Ak máte vo svojom okolí realitnú opachu, ktorá stojí opustená, napíšte nám na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.