Po období zlyhaných ekonomických experimentov sa aj tradične ľavicovo orientovaná krajina ako Švédsko rozhodla pristúpiť k znižovaniu daní ako nástroju podpory ekonomiky. Tamojšia vláda rozhodla o znížení sadzby dane pre firmy z 26,3 percenta na 22 percent. Cieľom bolo zlepšiť podmienky na investovanie a podporiť vznik nových pracovných miest. Keďže súčasná slovenská vláda sa rozhodla ísť presne opačnou cestou, od nového roku máme vyššiu sadzbu dane z príjmu právnických osôb ako výrazne bohatšie a ekonomicky silnejšie Švédsko. Opačne ako my sa pritom rozhodli ísť aj ďalšie krajiny. Znížiť dane pre firmy najnovšie zvažujú aj Fínsko a Dánsko.
Príkladom je Lotyšsko
Okrem Estónska s dlhodobo zdravými verejnými financiami je zaujímavým príkladom úspešnej konsolidácie verejných financií aj Lotyšsko. Krajine sa medzi rokmi 2010 a 2011 podarilo výrazne znížiť deficit, pričom viac ako polovica opatrení bola zameraná práve na výdavkovú stranu rozpočtu. Opatrenia zamerané na zvýšenie daňovo-odvodových príjmov boli na úrovni len šesť percent hrubého domáceho produktu. Aj správa samotnej Európskej komisie konštatuje, že zvolený spôsob konsolidácie položil základ následného oživenia lotyšského hospodárstva.
Škrtanie ako liek
Škrty vo verejných výdavkoch v krátkodobom horizonte spôsobujú prepad ekonomiky, ide však o jediný udržateľný spôsob konsolidácie verejných financií. Problém je to najmä v krajinách s vysokou mierou prerozdeľovania v ekonomike. Nejde však o „zabíjanie ekonomiky“, ale o likvidáciu neproduktívnych investícií nadviazaných na štátne výdavky. Tým sa vytvára priestor na presmerovanie prostriedkov do produktívnejších častí ekonomiky. Tento efekt nastal rovnako aj v pobaltských krajinách, i keď faktom ostáva, že ich HDP v tomto období potiahol najmä silný export.