„Síce nepijem, ale dnes si otvorím šampanské,“ povedal si 4. júla minulého roka britský fyzik Peter Higgs. Objavil totiž časticu, ktorú mnohí označovali za mýtus. Higgsov bozón mal potvrdiť takzvaný veľký tresk a stovky ďalších fyzikálnych teórií.
Prevratná teória
Teóriu, ktorá hovorila o častici schopnej samostatne nadobudnúť hmotnosť a dať ju všetkej hmote vo vesmíre, napísal Peter Higgs ešte v roku 1964. Vedci potom hľadali Higgsov bozón desiatky rokov. Neúspešne.
Odvtedy vznikli rôzne metódy výskumu, ktoré ju mali dokázať. Teoretické neuspeli. Samotný autor teórie hovoril o tom, že neverí v úspech bádania ešte počas jeho života. Posun však priniesli praktické experimenty vo výskumnom ústave CERN vo Švajčiarsku. Miestny výskum sa roky konal v niekoľkokilometrovom hadrónovom urýchľovači. V ňom vedci umelo vyvolali podobné prostredie, aké podľa ich predpokladov existovalo ešte pred vznikom vesmíru.
Častice, ktoré v prostredí vznikali, monitorovali a porovnávali s Higgsovým opisom vlastností takzvanej božskej častice. Zhoda prišla až minulý rok. V čase, keď mal Higgs 83 rokov.
Potvrdenie veľkého tresku
To, čo Higgsov bozón pre svet znamená, možno najjednoduchšie opísať ako potvrdenie všetkého, čo sme si dosiaľ o časticiach mysleli. Tajomná častica je akýsi prvopočiatok. Z neho vzniklo všetko hmotné, čo poznáme. Kvôli nemu má totiž hmotnosť všetko, čo ľudia dokážu hmatateľne rozoznať. Potvrdzuje okrem iného teóriu veľkého tresku. Teda to, ako mohol celý hmotný vesmír vzniknúť z, takpovediac, ničoho. Dôležitým je aj poznatok, že vákuum nie je prázdne. Nachádzajú sa v ňom častice, hoci bez hmotnosti.
Slovákov môže tešiť fakt, že sa pod veľký objav podpísali aj vedci zo Slovenskej akadémie vied. Okrem množstva stážistov a študentov, ktorí pomáhali pri rôznych teoretických výskumoch, je podstatná najmä pomoc strojcov takzvaného detektora Atlas. Práve našinci totiž vyrobili prístroj, ktorý Higgsov bozón zmonitoroval a rozoznal.