Väčšia daň pre banky
Prehodnotí sa súčasná výška bankového odvodu – sľúbila Ficova vláda hneď po nástupe do funkcie. A bola to jedna z jej hlavných ambícií. To nakoniec aj splnila. Bohužiaľ pre banky. Už žiadna banková daň len z vkladov firiem, ale aj z tých od ľudí – takto totiž vyzerá realita sľubov vlády v praxi. Výška bankového odvodu sa teda nezmenila, ale finančné domy musia platiť z výrazne väčšieho základu. A to znamená náklady navyše.
Názor odborníka
Marcel Laznia, Slovenská banková asociácia
Progresívne dane narazili na realitu
O zavedení progresívnej dane pre firmy aj ľudí hovoril Smer dlho pred voľbami. A zároveň s tým aj o istotách pre najslabších. Pre slabé firmy to zostalo len vo forme sľubu. Aj oni musia totiž platiť vyššiu daň z príjmu. Najskôr 23 percent, od tohto roka 22. A okrem toho aj tí, ktorí končia v strate, budú musieť štátu odviesť minimálny poplatok – takzvanú licenciu. V konečnom dôsledku tak Ficov kabinet splnil pôvodný sľub len pri ľuďoch. Tí, ktorí zarábajú vyše troch tisíc eur, platia štátu progresívnych 25 percent.
Názor odborníka
Róbert Kičina, Podnikateľská aliancia Slovenska
Vláda spravila presný opak, ako to spraviť mala. Zvýšila priame dane, čo je vnímané ako najhoršie opatrenie vlády zo strany podnikateľského prostredia, pretože to škodí hospodárskemu rastu. Ale nepripravila zvýšenie daní z majetku, čo je škoda. Ak začať so zvyšovaním daní na Slovensku, tak práve pri majetku.
Zamestnávanie luxusom
Vyvážený vzťah zamestnanca a zamestnávateľa vytvára predpoklady na tvorbu trvalo udržateľného rastu kvality života občanov – aj to bola jedna z téz vlády. A preto chcela prehodnotiť Zákonník práce a posilniť postavenie zamestnanca. A skutočne sa tak stalo. Podmienky pre prepúšťanie ľudí sa sprísnili, čiastočná ochrana platí aj pre dohodárov a výsledok sa dostavil takmer okamžite. Ako vo svojej analýze upozornila NBS, už krátko pred koncom roka 2012 firmy začali prepúšťať. Zamestnávanie ľudí sa totiž na Slovensku stalo luxusom.
Názor odborníka
Rastislav Machunka, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení
Vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom nie je vôbec vyrovnaný. Je to v prospech zamestnanca. Zavedením opatrení sa stratila flexibilita, o to ťažšie sa vytvárajú pracovné miesta, a to najmä pre tie najzraniteľnejšie skupiny, vláda teda nedosiahla svojimi krokmi to, čo cielila.
Oslabené súkromné penzie
O zmenách v penziách sa hovorilo dlhodobo. Nástup Smeru sa spájal s hrozbou oslabenia druhého piliera, ale tiež so šancou, že jednofarebná vláda „prekope“ prvý penzijný pilier. Zosekanie odvodov, keď ľudia platia do 2. piliera z pôvodných 9 na štyri percentá, bolo zrejme doteraz najkontroverznejšie opatrenie Ficovej vlády. Zatienilo aj inak prospešné zmeny v prvom pilieri. Oslabenie súkromného sporenia totiž vláde vytvára potenciálne problémy do budúcnosti.
Názor odborníka
Stanislav Žofčák, šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností
Najvýznamnejšou zmenou je zníženie príspevkov. To spomalilo dynamiku rastu úspor, a teda aj absolútnu výšku zhodnotenia majetku sporiteľov.
Učitelia: najskôr štrajk, potom vyššie platy
Učiteľov vyzdvihovala vláda už od začiatku. A potom prišlo na lámanie chleba – konkrétne na platy. Po niekoľkodňovom vlaňajšom štrajku učiteľov vyhovel minister školstva Dušan Čaplovič požiadavkám učiteľov. Tí žiadali zvýšiť mzdy o 10 percent, čo vláda však nenaplnila. Nakoniec zdvihla tarifné platy pedagogickým a odborným zamestnancom základných a stredných škôl o päť percent. Ďalšie zvýšenie platov žiadali k júlu 2013. Keďže vláda viac peňazí na platy učiteľov vtedy dať odmietla, minister prisľúbil, že o ďalšie zvýšenie platov sa pokúsi počas tohto roka – s ministrom financií sa dohodli na zvýšení o päť percent.
Názor odborníka:
Ctibor Košťál, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť
Minister školstva tento problém neriešil, zareagoval až na štrajk učiteľov a vonkajší tlak. Riešenie, ktoré prijal, nie je vôbec systematické a ideálne. Keďže nerieši problém s platmi na ďalších desať rokov, nejde o dostatočné riešenie.
Štátne nákupy, možno lacnejšie
Vláda uplatní elektronické verejné obstarávanie, ktoré bude postupne centralizované, s cieľom zabrániť obchádzaniu súťaží a ich manipulácii – takto presne zneli plány Smeru. A parlament aj naozaj prijal nový zákon o verejnom obstarávaní z dielne ministra vnútra Roberta Kaliňáka v marci minulého roka, platí od júla. Ministerstvo vnútra sa stalo centrálnym obstarávateľom pre všetky ministerstvá, ktoré si môžu tovary nakúpiť aj samy, ak v prieskumoch trhu zistia, že to bude lacnejšie. Dodatky k zmluvám, ktoré podstatne zvyšujú cenu, sú podľa nového zákona zakázané.
Názor odborníka:
Peter Kunder, Aliancia Fair-play
Zákon je dobrým systémovým riešením, niektoré veci však zostali nedotiahnuté. Napríklad elektronické trhovisko nie je zavedené dodnes, ani sa nevie, kedy bude. Oceňujem vytvorenie rady, ktorá má dohliadať na verejné súťaže, alebo aj rozhodovať o námietkach. Zhodnotil by som to takto: novela zamrzla niekde na polceste.
Miesto rušenia úradov, zlučovanie
Komplexne zreformovať verejnú správu sa na Slovensku žiadalo už niekoľko rokov. Jednofarebný kabinet mal jedinečnú príležitosť túto potrebu aj zrealizovať. A tak prišla reforma ESO. Vláda zatiaľ v rámci komplexnej reformy verejnej správy zrušila 64 štátnych úradov, pričom ich kompetencia sa presunula na iné štátne inštitúcie. V rámci ESO má byť v okresných mestách vybudovaných okolo 90 klientskych centier, kde budú môcť občania vybaviť na jednom mieste množstvo povinností. Zároveň má ESO má podľa plánov štátu ušetriť 700 miliónov eur.
Názor odborníka:
Ján Dinga, INESS
Ak má minister vnútra stále ambíciu ušetriť ten obrovský balík peňazí, to sa nedá spraviť bez toho, aby sa vo verejnej správe prepúšťalo. Zlúčením pár malých úradov tento efekt vláda nedosiahne. Zároveň tu chýba nejaká analýza a plán toho, kde, na čom a akým spôsobom má dôjsť k úsporám. Chýbajú mi aj čísla, koľko sa doteraz podarilo ušetriť a na čom konkrétne.
Zdravotníctvo mala zachrániť jedna poisťovňa. Doteraz nie je
Proti viacerým poisťovniam Ficov kabinet protestoval dlhodobo. Aj krátko po nástupe vlády chcel šetriť v zdravotníctve a keďže podľa neho časť peňazí mala unikať cez poisťovne, rozhodli sa vytvoriť jednu. Štátnu. Unitárny systém mal fungovať už od tohto roku. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská však už priznala, že jedna poisťovňa nebude, pretože na to nemá peniaze.
Názor odborníka:
Peter Szálay, Health Policy Institute
Na jednej strane je dobré, že k vzniku jednej poisťovne nedošlo. Na strane druhej nás tu dva roky vláda držala v tom, že vytvorenie jednej poisťovne vyrieši problémy v zdravotníctve a neprijímali sa žiadne systémové opatrenia. Máme teda za sebou premárnenú príležitosť niečo v zdravotníctve zlepšiť, pretože reformy sa prijímajú vždy v prvej polovici volebného obdobia.