Po tom, ako Slovenské biologické služby doma dosiahli v sektore 80-percentný trhový podiel, začali exportovať. Po európskych krajinách a Rusku sa teraz pozerajú po ďalekej Ázii.
Uhádnuť, čo bude o rok
Najnovšie pripravujú prienik do Číny. „Ten súvisí práve s našou prítomnosťou v Mongolsku. Tí sú v tejto oblasti obchodne napojení na čínsku provinciu Vnútorné Mongolsko, ktoré je akousi mliečnou farmou Číny,“ vysvetľuje generálny riaditeľ spoločnosti Miloslav Šebek.
Bystričania teraz čakajú na odbúranie administratívnych prekážok vývozu biologického materiálu do Číny. „Mongolský úspech nás motivuje. Čína začína tento segment rozvíjať a my chceme byť pri tom,“ spresňuje. Podobný nástup zachytili v Mongolsku. „Tým, že tam mala takmer každá rodina svoj dobytok a mlieko ihneď k dispozícii, po intenzívnych chovoch nebol dopyt. Urbanizácia však v tomto smere veci mení,“ vysvetľuje. Podľa Šebeka treba byť pripravený využiť i nečakané výhody. „V Mongolsku je kvôli štúdiu na Slovensku veľa vplyvných úradníkov, ktorí hovoria po slovensky. To nám tiež pootvorilo dvere,“ dodal. Aký je však hlavný recept expanzie v takom vysoko konkurenčnom biznise? Šebek tvrdí, že stačí poskytnúť zákazníkovi, čo mu vidíte na očiach. Po rozmenení na drobné však vysvetlenie začína byť širšie. „Najmä treba vedieť uhádnuť, čo bude pre zákazníka atraktívne o rok, o dva,“ spresnil. Tu firme podľa Šebeka vyšla stratégia sústrediť sa na najnovšie technologické novinky.
Spoliehajú sa na DNA
Bystričania teraz začínajú šľachtiť na princípoch genomickej selekcie. „Oproti klasickej testácii, ktorá kvôli postupnému výberu výberových kusov vyžaduje na konečný výsledok niekoľko rokov, je tento spôsob schopný farmárom priniesť genetiku s požadovanými vlastnosťami za oveľa kratší čas,“ vysvetľuje. Nová metóda nemá pritom nič spoločné s génovým inžinierstvom. „My nepridávame žiadne gény, stále ide o šľachtenie. Skúmaním DNA však identifikujeme to, čo predtým vyžadovalo testovanie,“ vysvetľuje. Šebek za úspech považuje i to, že sa im podarilo na trh vrátiť slovenské šľachtenie. „Po revolúcii 90 percent inseminácií bolo dovezených, naše vtedy naozaj stratili kvalitu. My sme teraz domáce produkty znova prehupli cez polovicu,“ spresnil. Poznamenáva, že tento biznis je z veľkej časti o dôvere.
„Ak farmár kúpi zlé krmivo, vidí to na dobytku na druhý deň. Ak kúpi zlú insemináciu, ukáže sa to až o päť rokov,“ povedal. Slovenské biologické služby vlani predali okolo 420-tisíc inseminačných dávok. Spolu s dcérskymi farmárskymi spoločnosťami dosiahli obrat okolo 20 miliónov eur. Zamestnávajú 200 ľudí.