Píše sa rok 1929. V Spojených štátoch vládne prísna prohibícia alkoholu. Svetoznámy chicagský gangster Al Capone zarába v tomto období na čiernom trhu s touto komoditou podľa odhadov 60 miliónov dolárov ročne. A vo svojej podstate sa výraznou mierou pričinil o zrušenie prohibície v roku 1933. Ponaučenie? Prohibícia nefunguje. Jedna zo základných ekonomických poučiek totiž znie – zakážte obchodovať s akoukoľvek komoditou a okamžite vznikne čierny trh. A namiesto príjmov z regulovaných transakcií vám rastú výdavky na boj proti organizovanému zločinu, ktorý je, vždy a všade, o krok vpred pred bezpečnostnými zložkami.
Kontrola namiesto zákazov
Píše sa prvý január 2014. Presne 420 dní (číslo 420 má v komunite „stonerov“ silný symbolický význam) po úspešnom referende sa americký štát Colorado vydáva na neznámu cestu kopírujúc logiku zrušenia prohibície alkoholu. Stáva sa vôbec prvým miestom na Zemi, kde si môžete celkom legálne kúpiť marihuanu. Dokonca aj v Holandsku je „tráva“ celkom ilegálna, iba špecializované coffee shopy sú akosi vyňaté spod pôsobnosti zákonov.
Spoločnosť si od legalizácie marihuany, respektíve drog vo všeobecnosti sľubuje tri základné benefity. „Prvým je, že vlády prestanú míňať ohromné prostriedky na zatváranie ľudí, ktorí reálne nikomu neublížili. Druhým sú zvýšené príjmy z daní. A tretím je, že rôzne kriminálne živly sa zrazu ocitnú mimo biznisu,“ vysvetľuje pre The Economist profesor verejnej politiky Mark Kleiman, ktorý dlhodobo patrí k zástancom alternatívnych riešení otázky narkotík.
Len za prvý rok predaja marihuany na rekreačné účely sa podarilo v Colorade vyzbierať do štátnej pokladnice takmer 100 miliónov dolárov. Na porovnanie, podľa štúdie z Harvardu z roku 2010 Colorado míňalo na vynucovanie protimarihuanových zákonov približne 145 miliónov dolárov. Nejde teda len o šetrenie prostriedkov, v rámci legislatívnych príprav vznikli rôzne fondy, časť ziskov z biznisu s „trávou“ tak putuje priamo na projekty ako kampane za boj proti závislostiam alebo na stavbu nových škôl.
Nastavenie trhu
Takýto výsledok legalizácie však podlieha detailnému plánovaniu. V prípade príliš benevolentného prístupu k problematike by sa totiž predpokladané pozitívne efekty vôbec nemuseli dostaviť. Jednu z výziev opisuje aj Kleiman:„Ak nastavíte cenu príliš nízko, podporíte tým užívateľov a spotreba bude rásť, avšak príliš vysoká cena zase stále necháva priestor pre dílerov z ulice.“ Aj keď sa trh ešte neustálil, Kleiman odporúča nastaviť cenu približne na úrovni desať dolárov za gram.
Celkom odlišný prístup zvolila vláda v Uruguaji, ďalšej z mála krajín, kde pristúpili k úplnej legalizácii marihuany. Tamojším lídrom však vôbec nejde o naplnenie štátnej kasy, účel má byť tvrdá rana pestovateľom a dílerom. „Základným cieľom nie je výber daní. Všetko je nastavené tak, aby sme podkopali čierny trh, takže cena musí byť veľmi nízka,“ vysvetľuje Felix Abadi, ktorý sa podieľa na vytváraní konopnej legislatívy. Uruguajčania si teda po novom môžu zaobstarať do 10 gramov marihuany s tým, že cena sa pohybuje na úrovni dolár za gram. Či tento krok reálne pomôže obmedziť čierny trh však zatiaľ zostáva otázne.
Druhá strana mince
Bolo by príliš naivné tvrdiť, že legalizáciou marihuany sa vyriešia všetky problémy, respektíve, že s ňou nie sú spojené aj negatíva. Jeden príklad za všetky. Adam Hayward pôsobí ako šerif v Deuel County v Nebraske. Je to mestečko s menej ako 1800 obyvateľmi, ktoré leží na hraniciach štátu Colorado. Od roku 2011 podľa jeho slov vzrástli náklady na väznenie ľudí o 100-tisíc dolárov. Dôvodom je marihuana, ktorú ľudia húfne nakupujú v Colorade a dovážajú ju do Nebrasky, kde však je „tráva“ úplne ilegálna.
„Zatýkame ľudí za priestupky, a potom platíme ich náklady počas obdobia, keď sú vo väzbe. Platíme za ich zdravotné výdavky a často aj ich pridelených advokátov,“ povedal Hayward pre portál The Denverchannel. Podľa jeho slov 60 až 70 percent zadržaného kanabisu pochádza práve z Colorada. „Mali by nám preplatiť naše zvýšené náklady na boj s marihuanou, ktorá pochádza od nich,“ tvrdí.
Negatívom sú aj vo všeobecnosti očakávané zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť o ľudí, ktorí podľahnú závislosti, respektíve im užívanie legálnych drog spôsobí zdravotné ťažkosti. Podľa Ľubomíra Okruhlicu, riaditeľa Centra pre liečbu drogovo závislých, totiž represia v takýchto prípadoch funguje. „Heroín legálny nie je, a preto máme pomerne nízke čísla predávkovaných a závislých ľudí. To sa o alkohole, ktorý je legálne dostupný, nedá povedať,“ vysvetľuje. Pozorovať sa to dalo napríklad aj v Rusku, keď platil takzvaný suchý zákon, ktorý výrazne obmedzoval predaj alkoholu. V okamihu, ako vstúpil do platnosti, zvýšila sa očakávaná dĺžka života, najmä u mužov. Keď však zákon zrušili, očakávaná dĺžka života opäť prudko klesla.
Konopa je u nás na vzostupe
Mastičky, oleje, tyčinky, výživové doplnky, laná, papier a tak ďalej. Konopa siata, ktorej pestovanie je legálne aj u nás, sa od marihuany odlišuje tým, že neobsahuje účinnú psychotropnú látku – THC, je využiteľná takmer v každom priemyselnom odvetví. Okrem toho jej semeno poskytuje veľmi kvalitný olej, ktorého súčasťou sú nenasýtené mastné kyseliny omega 6 a omega 3, ktoré si telo samo nevie syntetizovať. Výskumný ústav rastlinnej výroby pri Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre sa v súčasnosti venuje skúmaniu troch odrôd takzvanej technickej konopy, pri ktorých sa skúma napríklad olejnatosť semien či prispôsobivosť jednotlivých odrôd. Jedným z cieľov tohto projektu je aj prinavrátenie pestovania konopy na Slovensko. To sa sčasti darí, pretože od roku 2009 u nás dochádza ku každoročnému nárastu plôch osiatych konopou siatou. Kým pred šiestimi rokmi to bolo 27 a pol hektára, v roku 2014 bolo osiatych už 67 hektárov.