Hydinársky holding Hrko ohlásil hromadné prepúšťanie. Dôvod má byť celková situácia v odvetví. Aká je situácia?
Ceny sa prepadli o 50 percent. Znamená to, že to, čo sa predávalo za 12 centov, je teraz problém predávať za 6. Keď polovica tržieb vypadne, o rentabilite sa vôbec nedá hovoriť. Ceny vajec sú absolútne poddimenzované. To, čo bolo minulý rok, sa úplne zosypalo. Ceny krmiva išli medziročne hore, ale predajné ceny vajec sa prudko zvýšili.
Koľko teraz stoja vajcia?
Ceny sú rôzne. Vo veľkoobchode stoja od päť do sedem centov.
Prečo k takémuto prepadu došlo?
Slovensko nie je určujúci hráč, čo sa týka ceny. Je veľký prebytok potravín. Automaticky je to tak, že keď je niečoho viac, cena sa spúšťa. A potom ide o to, kto to vydrží, a kto chov zruší. Stavy nosníc išli hore, s tým, že celá stredná Európa sa dostala pod tlak nadbytku vajec, čo automaticky vedie k poklesu cien.
Nosníc pribúda aj na Slovensku?
Pribudli aj na Slovensku. V prípade Slovenska to bola však v prvom rade otázka klietkových technológií. V období minulého roka niektoré firmy ešte nemali obohatené klietkové technológie (nové klietky, v ktorých majú sliepky väčší priestor aj komfort, pozn. HN). Cena stúpla. Ale teraz sa stavy nosníc dostali opäť niekde inde.
Tie ceny vlani stúpli preto, lebo firmy museli investovať do klietkových technológií?
To je jeden moment. Druhý moment je, že nie všetky firmy mali tieto technológie hotové, takže vznikol chvíľkový nedostatok vajec. A vajcia boli jediná komodita, ktorá sa už dlhé roky drží na nízkych úrovniach. Všetky živočíšne komodity išli hore, len vajcia ostali na pôvodnej rovine. Boli skutočne posledná komodita, ktorá šla hore. Len, bohužiaľ, ako rýchlo cena stúpla, tak aj padla.
Spomenuli ste, že jedným z dôvodov je nárast počtu nosníc na Slovensku. Je to hlavný dôvod, alebo je ten dôvod v zahraničí?
Slovensko v tomto nie je dominantný hráč. Sme len prívesok na európskom trhu. Čo sa týka Slovenska, stavy nosníc nijako neovplyvňujú cenu na trhu.
Ktoré krajiny teda boli v tomto rozhodujúce?
To sa nedá povedať. Ide o európsky trh. Cena sa nerobí na základe produkcie pár chovov, ale množstva komodity na trhu.
Sú niektoré krajiny, v ktorých je to zvýšenie počtu nosníc výraznejšie a vplývajú aj na Slovensko viac?
Stavy nosníc začali zvyšovať všetky krajiny. Sme pod tlakom českých a poľských dovozov a niekde hľadáme tú nulu, aby život mohol ďalej bežať, a aby sme nemuseli dotovať produkciu z niečoho iného.
Sme teda najviac pod tlakom susedných krajín?
Neviem, či najviac pod tlakom susedných krajín. Ale sme pod tlakom. Všetky krajiny sa snažia svoje prebytky posúvať do iných štátov, vždy to ide za dumpingové ceny a pre domácich chovateľov je to likvidačné.
Prečo to tie iné krajiny robia, keď na tom prerábajú?
Lebo je to komodita okamžitej spotreby, ktorá potrebuje byť umiestnená na trhu. A ak domáci trh neposkytuje dostatočný odbyt, automaticky sa to tlačí na akékoľvek iné miesto.
Čiže je pre nich lepšie, keď to predajú pod cenu, ako keby to nemali predať vôbec?
Samozrejme. To je však iba jeden z problémov. Druhý je, že veľmi klesá také gazdovské povedomie u ľudí. Väčšinou sa ľudia nezaujímajú, odkiaľ pochádzajú potraviny. Všetci sledujú len cenu. Pre domácich producentov je to nepriaznivá klíma.
Vraveli ste, že veľkoobchodná cena je päť až sedem centov. Je to menej ako vaše náklady?
Určite.
Aké sú vaše náklady na jedno vajce?
Zhruba na úrovni ôsmich centov.
A ten rozdiel jedného alebo niekoľkých centov, ktoré strácate na jednom vajci, doplácate zo svojho alebo ako to pokrývate?
Ide nám o zachovanie všetkých našich činností. Ak to niektorá činnosť dokáže, dotuje aj stratovú výrobu.
Takže to dotujete z kurčiat?
Z kurčiat vôbec nie. Kurčatá sú na tom tiež zle. Skôr je priestor v rastlinnej výrobe, tá má najväčšie rezervy. Hydinári sú na tom tak zle aj preto, lebo sú väčšinou bezzemkovia a nemajú si ako vyrobiť krmivá, ktoré potrebujú. Takže sú odkázaní na nákup. Je veľký rozdiel, či pri firme je alebo nie je rastlinná výroba.
Koľko má vaša firma rastlinnej výroby?
My sme menšia firma, väčšinou nakupujeme od okolitých farmárov. Sami si dopestujeme 40 percent, ale aj to pomôže. Dotácie, ktoré sú na pôdu, sa dajú premietnuť do živočíšnej výroby.
A to ako?
Keď je rastlinná výroba plusová a živočíšna mínusová, v rámci jedného podniku sa snažíme, aby sme sa dopracovali k nule.
Takže dostávate dotácie na pôdu a z toho dotujete živočíšnu výrobu?
Áno.
Hovoríte, že nešťastím chovateľov hydiny je, že nemajú pôdu. Aká časť chovateľov je na tom tak?
Väčšina.
Na sliepky nie sú žiadne dotácie?
Teraz nie, ale na budúci rok má byť aj hydina zahrnutá do dotácií.
A to majú byť dotácie Európskej únie?
Áno.
Má sa to začať od budúceho roka?
Áno, to je programovacie obdobie 2014 až 2020.
V akej hodnote sa má poskytovať nová podpora?
Videl som len návrh, nie je to ešte zverejnené, takže nechcem prezentovať nejaké čísla. To je otázka pre iné miesta.
Bude sa to schvaľovať na Slovensku?
Áno, Slovensko sa musí rozhodnúť, koľko uvoľní do hydinového sektora.
Ako ste na tom s tržbami?
Tento rok bude určite horší ako ten minulý.
A ako sa vám darilo v minulom roku?
Ten bol lepší. Prišli klietkové technológie, ktoré nie všetci mali. Bol určitý výpadok na trhu.
StoryEditor