Súboj slov: Robert Fico viac rečnil. Aj klamal

 V spolupráci s demagog.sk vám HN prinášajú kompletné zhodnotenie pravdivosti výrokov súperov v súboji o post hlavy štátu.

Podľa hodnotenia demagog.sk Robert Fico predviedol 24 výrokov, z ktorých bolo pätnásť pravdivých a štyri nepravdivé. Na druhej strane Andrej Kiska sa prezentoval len 15 výrokmi, pravdivých bolo z nich dvanásť a nepravdivé iba dva.  

                                                 Pravda             Nepravda                Zavádzanie       Neoveriteľné

                      Andrej Kiska         12                       2                                0                         1

                      Robert Fico           15                       4                                1                         4

VÝROKY ANDREJA KISKU

VÝROK: „Podľa Svetového ekonomického fóra boli sme 37 v rebríčku konkurencieschopnosti a teraz sme na 78 mieste.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza: Podobný výrok povedal Andrej Kiska počas kampane viac krát, pričom spočiatku uvádzal nepresné údaje, keď napríklad hovoril, že Slovensko sa prepadlo z 32. pozície. Už v minulosti sa však opravil a tentokrát opäť uvádza už správne údaje ohľadom pozície Slovenska v meraní konkurencieschopnosti, a preto výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa rebríčka konkurencieschopnosti, ktorý každoročne vypracúva Svetové ekonomické fórum (WEF), sa Slovensko prepadlo z 37. miesta v roku 2006 na 78. miesto v roku 2013. Podľa rebríčka konkurencieschopnosti z roku 2013 je z krajín EÚ za Slovenskom skutočne už iba Grécko.

VÝROK:  „1,3 milióna ľudí (zákazníkov, pozn.), … my sme im pomohli kúpiť práčku, chladničku… (Triangel a Quatro, pozn.)“

Hodnotenie: Neoveriteľné

Analýza: Podobný výrok o počte 1,3 milióna zákazníkov, ktorí využívajú služby Quatro a Triangel, sme už viackrát overovali. Kiska má pravdepodobne na mysli súčet zákazníkov od založenia Quatro a Triangel od roku 1996. V tomto prípade však výrok nevieme overiť, keďže nemáme k dispozícii všetky výročné správy od založenia firiem, ale len výročné správy od roku 2007, keď už Quatro a Triangel boli pod VÚB. Výročné správy však neuvádzajú presný počet zákazníkov divízií Quatro a Triangel. Ani stránky týchto produktov (Quatro a Triangel) neuvádzajú počet zákazníkov.

A. Kiska na svojej stránke uvádza: „Najúspešnejšie zo spoločností, Triangel a Quatro, som založil v roku 1996. Svoje finančné služby poskytli počas svojej histórie viac ako 1 miliónu ľudí a na slovenskom trhu sa stali najúspešnejšími splátkovými spoločnosťami.“

Podľa Výročnej správy divízie Quatro 2012 (v ktorej sa nachádza aj Triangel), nie je zrejmé koľko zákazníkov do dnešného dňa opätovne využíva služby Quatra a Triangelu.

VÝROK: „Prezident nenavrhuje zákony, nenavrhuje štátny rozpočet.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza:  Ústava SR taxatívne vymenúva ústavné právomoci prezidenta SR v čl.102. Je pravdou, že prezident nemá zákonodárnu iniciatívu a teda ani nemôže navrhovať štátny rozpočet, ktorý sa predkladá vo forme zákona. Prezident SR disponuje jedine právomocou kontrasignácie a suspenzívnym vetom v rámci legislatívneho procesu,čo značí neabsolútnosť jeho odmietavého stanoviska nekotrasignovať navrhovaný zákon v zmysle nadobudnutia platnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

čl.102 (1) Prezident …f) podpisuje zákony, …o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona, p) podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach, …

Štátny rozpočet navrhuje vláda Slovenskej republiky a schvaľuje ho NR SR.

VÝROK: „Ja som viackrát na túto otázku odpovedal, že v prípade, ak nevyhrám, tak tu žiadna úvaha o tom, že by som zakladal politickú stranu alebo by som do nejakej jestvujúcej vstúpil, nie je.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza: S ohľadom na tvrdenia Andreja Kisku z minulosti hodnotíme výrok ako pravdivý s tým, že podobné otázky budú podľa jeho slov relevantné po voľbách a zatiaľ o založení strany neuvažuje.

V Demagog.sk sme sa s týmto tvrdením A. Kisku už stretli, konkrétne 6. marca 2014. Je pravdou, že A. Kiska sa už v období predchádzajúcom volebnej kampani profiloval ako nestranícky a občiansky kandidát. A. Kiska udal za príklad jeho reakciu na ponuku zo strany SaS od R. Sulíka a ďalších dvoch strán v období roku 2010, kedy mu bolo ponúknuté významné členstvo v ich štruktúrach. A. Kiska na základe svojho presvedčenia tieto ponuky odmietol. Ohľadom prípadnej podpory z politických strán sa vyjadril, že ho ,,teší”, ale priamo ju nevyhľadával, ani nebude. V predchádzajúcom období sa na otázku, či uvažuje o založení vlastnej strany, vyjadril napríklad v rádiu Expres: “Dnes sa sústreďujem na voľby, na to, aby som postúpil do druhého kola a v druhom kole aby som vyhral, takže túto otázku teraz neriešim”.

Ďalej pre SME online zo dňa 4. 2. 2014 na nasledovný dotaz uviedol:

Dobrý deň, bude po Vašej prehre v prezidentských voľbách nasledovať založenie politickej strany?

Dnes uvažujem o tom, ako presvedčiť občanov, že voľba pre nezávislého a nestraníckeho prezidenta je najlepšou voľbou pre Slovensko a všetko svoje úsilie zameriavam na svoju kampaň. A preto diskusie o tom, čo bude po voľbách neotváram.

Atlas.sk z 5. 3. 2014

,,Dnes sa zameriavam na postup do druhého kola a v ňom na porážku kandidáta vládnej strany. Čo bude v prípade, ak by to nevyšlo, to neviem, ale určite budem pomáhať ľuďom,” poznamenal občiansky prezidentský kandidát s tým, že o založení novej politickej strany zatiaľ nediskutuje.
 

VÝROK: „Price Waterhouse Cooper definoval 5 bodov, ktoré na Slovensku podnikaniu bránia ... máme zlú vymožiteľnosť práva, nemáme dostatočne kvalifikovanú pracovnú silu, nemáme stabilne a jednoduché dane a odvody, mame vysokú byrokraciu a mame nepružný Zákonník práce.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza: Podľa prieskumu spoločnosti PWC za rok 2013 medzi slovenskými CEOs sú hlavnými oblasťami brániacimi rozvoju konkurencieschopnosti slovenských firiem: 1. zlá vymožiteľnosť práva (označilo 61%) 2. nestabilný a zložitý systém platenia daní a odvodov (46%) 3. nedostatočne flexibilný Zákonník práce (42%) 4. vysoké regulačné a administratívne zaťaženie podnikov (41%) 5. nedostatočná ponuka kvalifikovanej pracovnej sily (39%). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

VÝROK: „V kovoobrábacom a inom priemysle mame tisíce pracovných miest, pre ktorých nevieme nájsť vhodných ľudí.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza: Štatistický Úrad SR vedie štatistiky o počte pracovných miest v jednotlivých sekciách klasifikácie SK NACE Rev. 2. V rámci klasifikácie SK NACE Rev. 2 sa divízia 24 (Výroba a spracovanie kovov) a divízia 25 (Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení) nachádza pod sekciou C - Priemyselná výroba.

Podľa spomínaných údajov Štatistického Úradu SR bolo v 4. štvrťroku 2013 v sekcii Priemysel spolu voľných 2 104 pracovných miest. Na webe ŠÚ SR sa pod celý Priemysel zahrňuje i sekcia Priemyselná výroba. V tej sa nachádza spolu 34 divízií klasifikácie, a len 2 z nich sa týkajú kovoobrábacieho priemyslu. A. Kiska však spomína aj iný priemysel a preto berieme do úvahy hodnotu pre celý Priemysel. Výrok hodnotíme ako pravdivý, v priemysle boli v 4. štvrťroku 2013 voľné tisíce pracovných miest (konkrétne viac než 2 tisíce).

VÝROK: „Premiér jasne povedal v nemenovanom denníku ze som úžerník.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza: Robert Fico sa 12.3.2014 v online diskusii v denníku Nový čas naozaj o Kiskovi vyjadril ako o úžerníkovi. Časť jeho odpovede na čitateľovu otázku “Ktorá z antikampaní voči vašej osobe vás najviac pobavila ? Nepríde vám trošku tragikomické keď jeden z favoritov na prezidenta plače nad tým že sa dostávajú na povrch informácie o jeho "anjelskej" minulosti?”  znela: “O niektorých kandidátoch nevieme vôbec nič a len vďaka tomu, že vošli do tohto súboja sa o nich začíname dozvedať veľmi nepríjemné veci. Takto je to preukázateľne pri p. Kiskovi, ktorý zarobil peniaze úžerou na chudobných ľuďoch, ktorý v úžere pokračuje v ČR, ktorý podľa jeho spoločníka zneužil charitu na politické ciele a ktorý má podľa všetkého blízko aj k sekte scientológov.” O Ficovom útoku v závere kampane pred 1. kolom následne informovali aj iné celoštátne médiá, napr. SME alebo TASR.

VÝROK: „Z prieskumov jasne vyplýva, vy ste poškodili prostredie, práve pre tých, ktorí tvoria 70% pracovných miest, pre živnostníkov a pre malých a stredných podnikateľov.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza: Podľa ŠÚ SR  (posledné aktuálne údaje za za rok 2011) a analýzy MH SR mikro, malé a stredné podniky a živnostníci majú podiel približne 70% na celkovom počte pracovných miest. Taktiež je pravdou, že podľa prieskumu IVO až 65% respondentov uviedlo, že od nástupu 2. Ficovej vlády sa zhoršilo podnikateľské prostredie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ministerstvo hospodárstva SR v analýze stavu malého a stredného podnikania uvádza, že malé a stredné podniky sú pilierom slovenského hospodárstva. Tvoria 99,9 % podiel z celkového počtu podnikateľských subjektov, v podnikovej ekonomike poskytujú pracovné príležitosti 71,8 % aktívnej pracovnej sily. Ak vychádzame z údajov Štatistického úradu SR bol v roku 2011 (najnovšie kompletné dáta, za rok 2012 chýbajú údaje pre malé podniky) počet osôb zamestnaných v mikro, malých a stredných podnikoch (tzn. do 249 zamestnancov)  1 550 441, čo oproti celkovému počtu zamestnancov vo všetkých firmách v SR 2 192 549 predstavuje 71 %.

Ako sa uvádza v najaktuálnejšej Správe o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2011, mikro podniky tvorili 39,6 %, malé podniky 17,1 % a stredné podniky 15,6 % podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike. Spolu mikro, malé a stredné podniky tvorili 72,2% podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike a 59,6 % podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve SR. Rozdelenie podnikov: Mikro podniky - 0-9 zamestnancov, Malé podniky -10-49 zamestnancov, Stredné podniky - 50-249 zamestnancov, Veľké podniky -250-viac zamestnancov. IVO sledoval vývoj situácie na Slovensku v rôznych oblastiach od nástupu vlády R. Fica v roku 2012. V oblasti postavenia živnostníkov a malých podnikateľov uvádza zhoršenie situácie 65% respondentov.

VÝROK: „Drvivá väčšina nemeckých vysokých škôl je štátnych.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza: Podľa údajov Štatistického úradu Nemeckej spolkovej republiky má v zimnom semestri akademického roka 2013/2014 akreditáciu 423 vysokých škôl. Ten istý zdroj však neuvádza ich rozdelenie podľa právnej formy. Podľa iných zdrojov je počet súkromných vysokých škôl okolo čísla 100. Viac ako 75% vysokých škôl je teda štátnych alebo verejných. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
 

VÝROK: „Zamestnanosť na Slovensku v roku 2013 klesla o približne 0,8 percenta, takže počas vašej vlády sme prišli o skoro 20–tisíc miest.“

Hodnotenie: Nepravda

Analýza:  Podľa Štatistického úradu, ktorý má údaje aj za 4. štvrťrok 2013, zamestnanosť medziročne, teda v porovnaní s 4. štvrťrokom 2012, narástla o takmer 14 tisíc zamestnaných, čo predstavovalo nárast 0,7 percentuálneho bodu. Ide teda o opačné čísla ako uvádza Kiska. Zamestnanosť v roku 2012 v 2013 sa pohybuje na približne rovnakej úrovni.

Podľa posledných údajov Eurostat, klesla zamestnanosť medziročne, teda v porovnaní 3. štvrťroku 2013 a 3. štvrťroku 2012 o 0,1 percentuálneho bodu, čo predstavovalo úbytok približne 8 tisíc zamestnaných. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

VÝROK: „Ja som vždy jasne povedal, že z predaja firiem, ktoré sme mali, som obdržal určitú čiastku peňazí, ktorú som investoval do spoločností, ktoré tieto peniaze zhodnocujú. Som tam buď spoločníkom alebo akcionárom. … stal som sa akcionárom a investoval som do nej peniaze (odpovedá na otázku o tom, že v Česku založil firmu potom ako predal na Slovensku splátkové spoločnosti)“

Hodnotenie: Pravda

Analýza: Je pravdou, že Andrej Kiska po predaji ním založených spoločností (Triangel, Quatro, Q - car, Q - broker, Tatra Kredit, Slovenské kreditné karty, Slovenská požičovňa a Klikshop)  ostal v rámci ich aktivít stále angažovaný. Tiež je akcionárom alebo členom dozornej rady v spoločnostiach sídliacich v Českej republike.

Spomínané spoločnosti predal Všeobecnej úverovej banke, a. s., ktorá spoločnosti združila do holdingu pod názvom Consumer Finance Holding, a. s. (so zápisom do Obchodného registra 25. 02. 2005)  A. Kiska svoje aktivity zachoval tým spôsobom, že pôsobil v dozornej rade Holdingu v časovom intervale medzi rokmi  2007 až 2012 (júl) a v predstavenstve pôsobil v období rokov 2005 až 2007. V súčasnej dobe je v rámci oficiálnych štruktúr organizácie neaktívny, nezastáva žiadnu aktívnu pozíciu. Výpis ORSR nám ďalej poskytuje informácie, že jediným akcionárom spoločnosti je Všeobecná úverová banka, a. s. a nikto iný, pričom akcie sú vedené výhradne na meno, nie držiteľa (ORSR). Informáciu o vlastníctve CFH, a. s. spoločnosťou VÚB potvrdzujú i údaje so stránky holdingu. (CFH.sk) O vzťahu Andreja Kisku k spoločnosti CFH, a. s. sa vyjadril jeho volebný štáb v tejto reakcii. Zhŕňa, že Kiska predal svoje vlastnícke práva spoločnosti CHF, ďalej sa v ich štruktúrach angažoval v rámci predstavenstva (do 2007) a následne už len ako súčast dozornej rady (do leta 2012), odkedy v tejto pozícii obhajoval záujmy zamestnancov, ktorí si ho na tieto účely zvolili.

V súvislosti so spoločnosťami, do ktorých Andrej Kiska zainvestoval svoje prostriedky, pre ČR ide o 42 Financial Services a.s. s dňom zápisu 28. novembra 2008 (OR). Tu je Kiska akcionárom. V spoločnosti BOCHEMIE a.s. figuruje podľa OR ako člen dozornej rady. Na území SR je Kiska aktívnym členom v spoločnostiach KTAG, s. r. o. a Finančná Hitparáda, s. r. o. (ORSR).

VÝROK: „Vy tu ničíte to, čo nam tu tvori zaklad ekonomiky, živnostníkov, malých a stredných zamestnávateľov. Ja viem, že tým privilegovaným dáte 30-45 tisíc eur na jedno pracovné miesto.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza: Štúdia INESS obsahuje prehľad poskytnutých investičných stimulov v rokoch 2002-2012. V rokoch 2006-2010, počas 1. vlády Roberta Fica, predstavoval náklad na jedno pracovné miesto takmer 30 tisíc eur (v roku 2007), v roku 2012 šlo približne 50 tisíc eur. Kiska sa úplne netrafil do intervalu 30 až 45 tisíc, keďže priemerný náklad na miesto v roku 2012 - 50 tisíc - je vyšší. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, keďže v kontexte výroku mu vyššia suma nevylepšuje argumentačnú pozíciu voči súperovi.  Zároveň dodávame, že prvé dva celé mesiace roka 2012 ešte dosluhovala vláda Ivety Radičovej.

VÝROK: „ Najlepší pomer zamestnanosti mladých má Nemecko, kde je nezamestnanosť mladých okolo štyri percentá. “

Hodnotenie: Nepravda

Analýza:  Nemecko patrí dlhodobo medzi krajiny s najnižšou mierou nezamestnanosti mladých ľudí vrámci krajín EÚ. Posledné údaje však hovoria, že nezamestnanosť mladých ľudí sa v krajine pohybuje na 7,6 %. Celková miera nezamestnanosti v Nemecku za všetky vekové skupiny sa už pohybovala v 4. štvrťroku na úrovni 5,1%. Najvyššiu mieru zamestnanosti mladých (od 15 do 24 rokov) má podľa posledných údajov Rakúsko na úrovni približne 56,5%, nasledujú Dánsko 52%, Veľká Británia a potom 47,6% a potom Nemecko. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Podľa údajov, ktoré uvádza Eurostat, bolo v januári 2014 v Nemecku nezamestnaných 7,6 % mladých ľudí. Podľa štvrťročných údajov Eurostat sa nezamestnanosť mladých pohybuje v roku 2013 na úrovni okolo 7 %.  Mieru nezamestnanosti mladých do 25 uvádzame v tabuľke.

VÝROK: „Vašu kampaň (hovorí o Ficovi, pozn.) vám platí vaša politická strana.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza: Hovorkyňa strany SMER-SD Monika Počátková povedala: „Kampaň je financovaná výlučne z prostriedkov strany Smer, zdrojom financií nie sú žiadne dary ani sponzorské príspevky. Financovanie jednotlivých položiek bude známe až po skončení kampane a bude zverejnené v zmysle zákona.“

Samotný Robert Fico sa počas debaty pre RTVS vyjadril, že jeho kampaň je financovaná stranou SMER-SD.

VÝROK: „75 percent ľudí skonštatovalo v prieskume, ze odkedy vládnete (Fico, pozn.) sa tu zhoršila možnosť získavať si prácu … to je prieskum sociológov. V zdravotníctve hodnotia výsledok vášho vládnutia, ze sa zhoršil, 64 percent, a čo je najhoršie, ze životná úroveň klesla 41 percent rodinám na Slovensku.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza: Podľa prieskumu IVO, ktorý sledoval  vývoj situácie na Slovensku v rôznych oblastiach od nástupu vlády R. Fica v roku 2012, v pracovné príležitosti až 75% respondentov uvádzalo, že situácia sa zhoršila v oblasti pracovných príležitostí, čo súvisí aj s možnosťou získavania práce. Situácia v zdravotníctva sa od nástupu 2. vlády R. Fica zhoršila podľa 64% respondentov. A životná úroveň sa zhoršila podľa 41% respondentov. Výrok hodnotíme ako pravdivý

VÝROKY ROBERTA FICA

VÝROK: „Vyrokovali sme podstatne viac v rozpočte EÚ ako minule. Ide o 20 miliárd eur, 6 vraciame. Máme 14 miliárd eur teraz.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza: Ak by sme brali do úvahy kohézny fond, kde sa Slovensku podarilo vyrokovať nárast finančných prostriedkov v programovacom období 2014-2020 o približne 1,2 mld. euro. resp. v cenách z roku 2011 a po inflácii ide o navýšenie 2,8 mld. euro. Slovensko dostane na základe rozpočtu EÚ na roky 2014-2020 spolu 20 mld eur z čoho však platí až 7 mld. eur späť a teda “ čistý zisk” pre Slovensko nie je 14 mld. eur ale 13 mld. eur. Fico sa mýli o 1 mld. eur, podstata výroku však zostáva zachovaná, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Euroactiv uvádza, že pri schválenom rozpočte na roky 2014 - 2020 má Slovensko možnosť čerpať z rozpočtu Európskej únie prostriedky vo výške približne 20 miliárd eur. Slovensko v 2014 – 2020 do spoločného rozpočtu odvedie 7 miliárd eur, ale naše príjmy v tom istom období presiahnu v bežných cenách 20 miliárd eur. Pozitívna bilancia pre Slovensko je teda 13 miliárd eur.

Pre Slovensko bolo najväčšou prioritou pri vyjednávaní nového finančného rámca EÚ udržanie financií pre politiku súdržnosti (kohéznu politiku), čo predstavuje najobjemnejší zdroj príjmov Slovenska z EÚ. Zo zdrojov na politiku súdržnosti pre zotieranie rozdielov medzi európskymi regiónmi, ktorá tvorí najväčší zdroj príjmov Slovenska z rozpočtu EÚ, dostaneme približne 13,1 miliardy eur v cenách z roku 2011 (14,7 miliardy po inflácii). V súčasnom období 2007 – 2013 je alokácia na úrovni 11 miliárd 896 miliónov eur.
 

VÝROK: „76 percent  všetkých verejných investícií na Slovensku pochádza z  európskych zdrojov.“

Hodnotenie: Neoveriteľné

Analýza:  Podobný výrok sme overovali už v minulosti (Tlačová konferencia Maňku, 18. novembra 2013, O5M12, 3. februára 2013, V politike, 3. februára 2013, Na telo, 10.februára 2013 a V politike, 13. októbra 2013). Tím Demagog.sk nedokázal zistiť neutrálny zdroj informácie o percente verejných investícií pochádzajúcich z eurofondov, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný.

Po rokovaní lídrov EÚ a definitívnej dohode, R. Fico uviedol, že podľa Európskej komisie až 76% verejných investícií na Slovensku pochádza z fondov EÚ.

Tento argument bol spomenutý R. Ficom pri návšteve predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza.

"Pokiaľ by Slovensko nemalo možnosť čerpať finančné zdroje z fondov Európskej únie (EÚ), nachádzalo by sa v recesii. Takmer 70 percent všetkých investícií na Slovensku je totiž realizovaných práve prostredníctvom eurofondov, upozornil po stretnutí s predsedom Európskeho parlamentu slovenský premiér Robert Fico."

Podobný podiel európskych peňazí na celkových investíciach uvádzal aj štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Peter Javorčík. Euractiv.sk (18. decembra, 2012): "Ako poukázal štátny tajomník, nedá sa to však porovnávať, lebo rozpočet EÚ je najmä o investíciách. V prípade Slovenska ide o významný zdroj. Európske prostriedky predstavujú 75 % verejných investícií."

O cca 75% hovorí aj štúdia (.pdf, s.25) Františka Palka, štátneho tajomníka Ministerstva financií, ktorá sa odvoláva na dokument Európskej komisie "Position of the Commission Services on the development of the Partnership Agreement and programmes in SLOVAKIA for the period 2014-2020" . Analýza tohto dokumentu však hovorí iba o tom, že "Fondy SSR tak poskytnú dôležitý zdroj verejných investícií" presné číslo však neuvádza.

VÝROK:  „Najbližší priateľ a svedok na svadbe (Igor Brossman, pozn.) povedal, že Kiska zneužil charitu.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza:  Podobný výrok sme overovali už v minulosti (Duel Kiska vs Fico, 22. marca 2014). Denník Pravda priniesol vyjadrenie Igora Brossmana v publikovanom krátkom rozhovore. Brossman označil Kisku za blízkeho priateľa, ale "absolútne nevhodného" kandidáta a uviedol: ,,My sme sa na tomto rozišli. Nepáčilo sa mi, že sa chystá zneužiť anjela. Vedel som to dva roky dopredu".

Ďalšie informácie priniesol týždenník Trend, ktorý sa venoval podrobnejšie rozkolu bývalých spolupracovníkov. Brossman zopakoval kritické vyjadrenia na Kiskovu adresu: ,,Ak si vezmete Kiskove reči a vyškrtnete z nich Dobrého anjela, nič neostane."  

Podľa správy TASR, uverejnenej na pluska.sk, bol Brossman skutočne svedkom na Kiskovej svadbe.

Igor Brossman spolu s Andrejom Kiskom založili organizáciu Dobrý anjel v roku 2006, v ktorej dlhodobo spolupracovali až po dobu ich rozporov ohľadom ďalšieho smerovania organizácie. Brossman organizáciu opustil ako prvý, už v roku 2011. Hoci Brossman kritizuje Kiskove politické ambície, v minulosti sa sám v politike angažoval, hoci netradičným spôsobom: "V roku 2010 I. Brossmann založil bizarnú politickú stranu Paliho Kapurková."
 

VÝROK: „Ja napríklad som veľmi privítal, že ma podporil osobne Francúzsky prezident, že ma podporili všetci traja slovenskí prezidenti, vrátane pána Kováča, český prezident.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza: Robert Fico hovorí pravdu o podpore pre jeho kandidatúru zo strany trojice slovenských prezidentov a českej hlavy štátu. Na jeho stránke bolo tiež zverejnené vyhlásenie o podpore zo strany francúzskeho prezidenta Hollanda a predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

19. marca 2014 zverejnili Michal Kováč, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič vyhlásenie k prezidentským voľbám, v ktorom sa vyjadrili, že “sme (...) presvedčení, že Slovensko potrebuje v tomto čase na svojom čele skúseného a medzinárodne akceptovaného politika.” Takéto vyjadrenie môžeme považovať za nepriamu podporu Roberta Fica.

V rovnaký deň vyjadril český prezident Miloš Zeman ešte otvorenejšiu podporu Ficovej kandidatúre. “Chcel by som vyjadriť svoju solidaritu a podporu Robertovi Ficovi. (...) Zdôrazňujem, že nijako nezasahujem do slovenských vnútorných záležitostí, že nijako neútočím na protikandidáta pána Roberta Fica, ktorého – mimochodom – vôbec nepoznám. Domnievam sa, že je milou povinnosťou ľavicového politika v ČR vyjadriť solidaritu a podporu ľavicovému politikovi v SR.”

Na webovej stránke pre premiérovu prezidentskú kandidatúru bolo v deň konania diskusie zverejnené video (odkaz na Youtube) s priamym vyjadrením francúzskeho prezidenta Hollanda, rovnako ako predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza. Hollande sa okrem iného vyjadril nasledovne: “Chcel by som len potvrdiť mimoriadne schopnosti pána Roberta Fica pri výkone jeho zodpovedností, ktoré budú užitočné, ak sa pán Fico stane prezidentom SR.” Informácie o existencii tejto podpory následne zverejnil aj TASR.

Medzi dvomi politikmi sa už viackrát našla názorová zhoda v politických otázkach, ktorú sami deklarovali. Napríklad v septembri 2012 francúzska hlava štátu povedala, že “máme spoločné politické tričko a v tomto duchu budeme spolupracovať.”

VÝROK: „Všetky rozhodnutia vo vzťahu k živnostníkom boli dohodnuté so živnostenskými zväzmi.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza: Slovenský zväz živnostníkov (SŽZ) na svojej stránke uvádza, že v období máj až jún 2012 prebiehali rokovania medzi SŽZ a ministrom práce Jánom Richterom, kedy rokovali o zmenách v odvodovom systéme pre živnostníkov. Robert Fico o tejto dohode informoval ako o “historickej dohode vlády a živnostníkov”. Okrem iného, možno na webovej stránke SŽZ nájsť správy o zmenách pre živnostníkov, ktoré sa diali po dohode s vládou SR. O rokovaniach medzi vládou SR a zástupcami živnostníkov informoval Richard Sulík, ktorý ich súhlas s vládou navrhovanými zmenami ostro kritizoval. Iná kritika smerom k zástupcovi živnostenských zväzov Čizmárikovi a jeho neadekvátnemu reprezentovaniu ich záujmov je napríklad na tomto blogu.

Napriek tomu, že existujú kritické hlasy o nevhodnosti dohody medzi vládou a zástupcami živnostníkov, je skutočne pravdou, že títo zástupcovia so zmenami súhlasili a výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

VÝROK: „100 miliárd m3 plynu (kapacita, zrejme rúra cez Slovensko)“

Hodnotenie: Pravda

Analýza:  Podobný výrok hovoril Fico v diskusii HN Clubu 4. marca 2014. Vtedy hovoril o kapacite okolo 90 mld. m3 plynu. Podľa údajov SPP je kapacita prepravnej siete eustream viac ako 90 mld. kubických metrov zemného plynu. Podľa údajov Slovenského plynárenského a naftového zväzu je prepravná ročná kapacita plynovodu Bratstvo vedúceho cez Slovensko 93 mld. m3 ročne, čo možno považovať za takmer 100 mld. m3 plynu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

VÝROK: „Bola podpísaná politická časť asociačnej dohody medzi EU a Ukrajinou.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza: 21. marca 2014 bola podpísaná politická čast asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou. Fico tak hovorí pravdu, hoci dodávame, že ekonomická čast asociačnej dohody má byť podpísaná až po parlamentných voľbách.

Politická časť asociačnej dohody, teda podpis častí zmluvy týkajúcich sa politického dialógu, spolupráce v obrannej a bezpečnostnej politike či podpory pri reformách bola podpísaná 21. marca 2014. Informovali o tom ČTK a TASR.

“Podstatnejšia bude druhá časť dohody a to ekonomická, ktorá uľahčí prístup na európsky trh a zruší clo na ukrajinské výrobky. Európa ju chce však uzavrieť až potom, keď si Ukrajina zvolí novú vládu v demokratických voľbách.”

VÝROK: „Základné školy patria pod obce, stredné školy patria pod VÚC.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza:  Podľa Zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, prechádzajú  na obce i vyššie územne celky pôsobnosti na úseku školstva. Obce majú v pôsobnosti základné školy a vyššie územné celky majú v pôsobnosti stredné školy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

§ 2 Prechod pôsobností na obce

Na obce prechádzajú pôsobnosti na úseku

g) školstva:

1. vykonávanie štátnej správy na úseku škôl a školských zariadení,

2. vymenúvanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školských zariadení,

3. zriaďovanie a zrušovanie

3.1. základných škôl,

3.2. základných umeleckých škôl,

3.3. predškolských zariadení,

3.4. školských klubov detí,

3.5. školských stredísk záujmovej činnosti,

3.6. centier voľného času,

3.7. školských kuchýň a školských jedální zabezpečujúcich stravovanie pre žiakov základných škôl a pre deti predškolských zariadení,

3.8. jazykových škôl pri základných školách,

…

§3 Prechod pôsobností na samosprávne kraje

Na samosprávne kraje prechádzajú pôsobnosti na úseku

g) školstva:

1. zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení (stredné školy, učilištia, strediská praktického vyučovania, záujmovo-vzdelávacie zariadenia okrem jazykových škôl pri základných školách, základné umelecké školy, domovy mládeže, zariadenia školského stravovania, zariadenia praktického vyučovania, strediská služieb škole, školy v prírode),

…

2013Q1

2013Q2

2013Q3

2013Q4

január 2014

Nemecko

7,8 %

7,8 %

7,9 %

7,7 %

7,6 %
 

VÝROK: „Ak mám správnu informáciu, mali ste 19–tisíc dohodárov, tisícky to boli. Pokiaľ viem ste zamestnávali mám informáciu že asi 400 na trvalý pracovný pomer a zvyšok na dohodu. (vo firmách Triangel a Quatro, pozn.)“

Hodnotenie: Neoveriteľné

Analýza: V minulosti sme už overovali podobné výroky ohľadom toho, koľko pracovných miest vytvoril A. Kiska (V Politike, 15. decembra 2013; Online rozhovory SME, 27. februára 2014; Diskusia kandidátov pre SME a Trend, 3. marca 2014; Prezidentské diskusie RTVS a Markíza, 12. marca 2014).

Žiadne konkrétne údaje a informácie o tom, koľko ludí bolo zamestnaných na dohodu a koľko na trvalý pracovný pomer vo firmách A. Kisku sa nám nepodarilo zistiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Nepodarilo sa nám zistiť, koľko zamestnancov rodinný podnik v čase predaja zamestnával, napriek tomu informáciu o zamestnávaní tisícov ľudí Andrej Kiska uvádza na svojej webovej stránke. Údaje o počte zamestnancov v čase, keď ich vlastnil Kiska, by sa mohli nachádzať vo výročných správach Kiskových firiem (Triangel a Quatro). Nemáme však k dispozícii všetky výročné správy od založenia firiem, ale len výročné správy od roku 2007, keď už Quatro a Triangel boli pod VÚB.

VÝROK: „Aj ja mám za sebou profesionálnu kariéru. .. Ja som robil špičkové právo, ja dnes môžem povedať, že som zastupoval Slovensko na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Mám za sebou kurzy na zastupovanie obetí, pred medzinárodnými súdnymi tribunálmi. Robil som človeka v oblasti práva, dokonca som bol pri vytvorení zbierky zákonov prvej slovenskej.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza:  Je pravdou, že Fico zastával uvedené pracovné pozície a bol ako poslanec pri vytvorení Zbierky zákonov v decembri 1992. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Časť tohto výroku, v ktorej Fico hovorí o svojom pôsobení ako zástupcu SR pred ESĽP, sme už overovali v Prezidentskom duely v Sobotných dialógoch. Je pravdou, že v rokoch 1994-2000 Fico pôsobil v tejto pozícii. Takisto sa v jeho oficiálnom životopise uvádza položka “prípravné kurzy obhajcu pre Medzinárodný trestný súd v Haagu.“ Podľa tohto istého životopisu bol od roku 2000 členom Slovenskej advokátskej komory s dodatkom “zastupovanie obetí trestných činov”.

Fico v rokoch 1985-1996 pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR, od roku 1992 dokonca ako zástupca riaditeľa inštitútu (ním bol v tom čase súčasný rektor Paneurópskej vysokej školy Ján Svák), skutočne bol pri vytvorení “prvej slovenskej Zbierky zákonov”. Súčasný premiér však bol od roku 1992 zároveň poslancom Slovenskej národnej rady, neskôr Národnej rady SR za politickú stranu SDĽ. Ako poslanec bol prítomný na 11. schôdzi SNR v decembri 1992, ktorá bola poslednou rokovaním pred vznikom samostatnej SR v roku 1993. Na programe tejto schôdze bolo aj prejednávanie vládneho návrhu zákona NR SR o Zbierke zákonov Slovenskej republiky (bod 8.). Vtedajší poslanec sa do rozpravy zapojil niekoľkými poznámkami a návrhmi. Jeden z nich znel nasledovne: “Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesol jeden doplňujúci návrh, a to k § 3 návrhu zákona o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V § 3 ods. 1 sa hovorí, že všeobecne záväzné právne predpisy a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedené v § 1 ods. 1 nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierke zákonov. Domnievam sa, že pojem alebo termín "deň vyhlásenia" by mohol spôsobiť určité výkladové problémy, pretože donedávna sa za deň vyhlásenia považoval deň rozoslania Zbierky zákonov. To bolo nakoniec uvedené aj v záhlaví Zbierky zákonov. V minulosti sme poznali deň vydania Zbierky zákonov. Z tohto dôvodu by som si dovolil navrhnúť, aby sme do odseku 1 pridali ďalšiu vetu, ktorá by znela, že dňom vyhlásenia je deň vydania Zbierky zákonov. Deň vydania Zbierky zákonov nie je nový pojem, je použitý aj v § 7 tohto návrhu a tým vlastne vylúčime akékoľvek možnosti dvojakého alebo nejakého iného výkladu.”

Na základe uvedených zistení hodnotíme výrok R. Fica ako pravdivý.

VÝROK: „Hospodársky rast (Slovenska) sa bude blížiť v roku 2015 k trom percentám a bude to jeden z najvyšších hospodárskych rastov (v celej EÚ).“

Hodnotenie: Pravda

Analýza: Podľa správy Winter forecast 2014 z februára 2014, ktorú vydáva Európska komisia bude hospodársky rast Slovenka v roku 2015 na úrovní 3,2% (s. 13). Rast Slovenska bude naozaj jeden z najvyšších v EÚ. Pred nami by mali byť len Estónsko, Lotyšsko, Litva a Švédsko. Zároveň dodávame, že ide o odhad Európskej komisie, ktorý sa môže časom meniť.

VÝROK: „Urobili sme výnimky v prípade vysokoškolákov, v prípade dôchodcov, ktorí majú inak nastavene parametre týchto dohôd (hovorí o dohodároch, pozn.)“

Hodnotenie: Pravda

Analýza:  Podobný výrok sme už v minulosti overovali (O 5 minút 12, 7. októbra 2012)

Výrok hodnotíme ako pravdivý, v prípade vysokoškolákov a dôchodcov boli skutočne v novele Zákona o sociálnom poistení urobené isté výnimky, kvôli ktorým majú parametre dohôd nastavené inak.

Na základe novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z dňa 10. augusta 2012 sa Dohody o vykonaní brigádnickej práce študentov pozmenili (§ 227 Zákonník práce ) a na základe povinnosti platiť odvody  (taktiež tu) rozdelili do dvoch kategórií:

- prvou sú študenti stredných škôl do 18 rokov ktorí mesačne nezarobia u jedného zamestnávateľa viac než 66€, títo nebudú odvádzať nič, iba zamestnávateľ za nich odvedie garančné a úrazové poistenie (1,05%).

- druhou sú ostatní študenti pracujúci na dohodu o vykonaní brigádnickej práce študenta - tí budú musieť platiť odvody vo výške spolu 7% a zamestnávateľ za nich odvedie odvody vo výške 22,8%.

Rovnaké odvody ako študenti budú podľa zákona platiť i poberatelia invalidného a výsluhového invalidného dôchodku, menšie odvody než študenti budú platiť poberatelia starobného dôchodku (zamestnanec 4%, zamestnávateľ 19,8%).

Vyššie odvody sa týkajú ostatných dohodárov bez pravidelného príjmu (zamestnanec 11%, zamestnávateľ 32.8%), celkovo najvyššie odvody z príjmov za prácu na dohodu budú platiť dohodári s pravidelným príjmom (zamestnanec 13,4%, zamestnávateľ 35.2%). Iba u jednej z týchto kategórií budú mať študenti výhodu takmer 50 % — a to v prípade porovnania s dohodármi s pravidelným príjmom. V prípade porovnania s dohodármi bez pravidelného príjmu sa už bude jednať iba o výhodu približne 37 % a v porovnaní s ďalšími skupinami nebudú mať študenti výhodu žiadnu.

Vo februári 2014 vláda schválila návrh zákona, ktorý stanovil maximálnu dĺžku trvania dohody na jeden rok. V tomto prípade ide o plošnú zmenu, bez ohľadu na študentov a dôchodcov.

VÝROK: „Podľa smernice EÚ sme museli teraz novelizovať zákon o ochrane osobných údajov. Bol to len prenos smernice do nášho vnútorného práva. Zrazu prišli podnikatelia a hovoria, že “hrozne nás to administratívne zaťažuje”. V poriadku, prijali sme zákon vo vláde, ide teraz do parlamentu a vraciame to do polohy, aby to nepoškodzovalo v tejto situácií podnikateľov.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza: Výrok Roberta Fica hodnotíme na základe uvedených zistení o jeho jednotlivých častiach ako pravdivý. Demagog.SK neskúma, do akej miery bola pôvodná novela transpozíciou smernice, ani to, či najnovšia novela v prípade prijatia už “nebude poškodzovať podnikateľov”

Zákon č. 122/2013 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol platnosť 30. apríla 2013 a účinnosť 1. júla 2013. Ako sa aj uvádza na poslednej strane zákona (“Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie”), zákon predstavuje aj transpozíciu “Smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov”. Práve táto smernica si prijatie zákona vyžiadala.

Smernica ako právny akt Európskej únie je podľa čl. 249 Zmluvy  o Európskej únii (Lisabonská zmluva) “záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.” Inak povedané, “smernica je teda adresovaná členským štátom (...), ktoré majú povinnosť ju transponovať (prebrať) v predpísanej lehote do svojho vnútroštátneho právneho poriadku.”  Je teda pravdou, že novelizáciu z roku 2013 si vyžiadala práve smernica, o ktorej hovorí predseda vlády. Demagog.SK pritom neoveruje právnu otázku, do akej miery boli konkrétne ustanovenia zákona v podobe prijatej v roku 2013 nevyhnutné podľa spomínanej smernice. Podľa niektorých názorov totiž určité ustanovenia predstavujú “nadprácu vo vzťahu k EÚ”, resp. “nie celkom premyslený krok zákonodarcu.”

Premiér správne interpretuje aj skutočnosť, vyplývajúcu z nových požiadaviek stanovených zákonom, podľa ktorej zástupcovia dvoch najväčších zamestnávateľských združení v SR sa kriticky vyjadrili o novele a označili ho za “administratívny nezmysel desaťročia.”  Podľa viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov, Ľuboša Sirotu, “je to len posledná kvapka na zhoršujúcom sa administratívnom zaťažovaní slovenských podnikateľských subjektov.”  V nadväznosti na túto kritiku bola necelé dva týždne pred druhým kolom prezidentských volieb zverejnená informácia o plánovanom “zmiernení” zákona ďalšou novelou. Návrh bol na rokovanie vlády 19. marca 2014 predložený predsedom vlády a v ten istý deň bol aj schválený. Podľa dôvodovej správy je “účelom predkladaného materiálu najmä minimalizovať nejasnosti a zjednodušiť a uľahčiť niektoré požiadavky pri plnení povinností v rámci procesu spracúvania osobných údajov fyzických osôb zo strany prevádzkovateľov a sprostredkovateľov.”

V deň konania diskusie bol návrh zákona doručený aj do NR SR.

VÝROK: „Áno, v prípade osôb, ktoré zarábajú viac ako 3000 eur sme zaviedli 25% dan. Ale len menej ako jedno percento ludi na Slovensku zarába viac ako 3000 eur. “

Hodnotenie: Nepravda

Analýza: Daň z príjmu na úrovni 25% platia fyzické osoby, ktoré zarábajú nad 3 300 eur v hrubom. Fico však nesprávne uvádza, koľko percent zamestnancov zarába nad 3000 eur. Podľa údajov Sociálnej poisťovne, ktoré sme si získali na infožiadosť , malo mzdu nad 3 300 eur 1,9% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni v roku 2013. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

V súčasne platnom znení Zákona o dani z príjmov, konkrétne v § 15 písm. a) sú stanovené podmienky, za ktorých sa uplatňuje 25% daň. “Ak tento zákon neustanovuje inak, sadzba dane zo základu dane

a) fyzickej osoby zisteného podľa § 4 je

1. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,

2. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane.

Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa v súčasnosti (od 1. júla 2013) za životné minimum považuje suma 198,09€. Výška základu dane, ktorý presiahne 176,8-násobok v súčasnosti platného životného minima, je teda v súčasnosti 35022,312 eur. Inými slovami,  25 percentná sadzba platí pre ľudí ktorých základ dane prekročí 35022 eur (mesačne 2918,8 €), čiže ich hrubá mesačná mzda je o niečo viac ako 3350 €. Podľa platného Zákona o dani z príjmov sa táto hodnota každoročne mení, v závislosti od výšky životného minima.

Čo sa týka druhej časti výroku, podobný výrok sme v minulosti už overovali (Prezidentský duel RTVS, 22. marca 2014). Najaktuálnejšia štatistika Štatistického úradu SR za rok 2012 (jún 2013) neuvádza platové pásmo nad 3000 eur. Tento výrok vieme overiť len na základe údajov zo Sociálnej poisťovne za rok 2013, ktoré sme si získali na základe infožiadosti. Tabuľka uvádza vymeriavacie základy zamestnancov. Pre zamestnancov je vymeriavací základ ich hrubá mzda. Podľa týchto údajov zarábalo na Slovensku mzdu nad 2 985 eur 1,9% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni v roku 2013. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

VÝROK: „Dokonca je len 10% alebo 12% ludi, ktorí zarábajú viac ako 1100 eur mesačne. Ten najbežnejší plat na Slovensku je 550 až 600 eur.“

Hodnotenie: Nepravda

Analýza:  Podobný výrok sme overovali už v minulosti (Prezidentský duel RTVS, 22. marca 2014). Fico opäť nehovorí pravdu.

R. Fico hovorí o zárobkoch. Uvažujeme preto len o zarábajúcich/pracujúcich. Mzdu nad 1100 eur zarábalo až 18,8% zamestnancov. Nie je teda pravdou, že len 10% alebo 12% zamestnancov zarába viac ako 1100 eur. Najčastejšia hrubá mzda na Slovensku v roku 2012 bola mzda v intervale od 600 do 650, ktorú zarábalo 6,40% zamestnancov. Mzdu od 550 do 600 eur zarábalo 6,14% zamestnancov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Najaktuálnejšia štatistika Štatistického úradu SR za rok 2012 (jún 2013, tabuľka s. 92) uvádza, že podiel ľudí, ktorí zarábajú viac než 1100 eur mesačne je 18,78%.

Rovnaká štatistika tiež uvádza, že najčastejšia priemerná hrubá mesačná mzda sa pohybovala v platovom pásme 600-650 eur, vyskytla sa v 6,40% prípadoch (str. 92). Nasleduje mzda v pásme 650-700 eur, ktorá sa vyskytla v 6,39 % prípadoch a mzda ktorú uvádza Fico, sa objavila až ako tretia najčastejšia (6,14%). Ďalej nasledovali mzdy v pásmach 500-550 eur (6,06%), 450-500 eur (5,89%), 700-750 eur (5,72%) a 400-450 eur (5,64%).

Čísla by nesedeli ani v prípade, ak sme vychádzali z údajov Sociálnej poisťovne za rok 2013, ktoré sme získali na základe informovanej žiadosti. Mzdu nad 1100 eur zarábalo podľa týchto údajov až 19,03 % zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni. Podľa týchto údajov ďalej mzdu v intervale od 545 do 615 eur (spomínanú Ficom) zarábalo 7,16% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni. Naproti tomu mzdu v intervale 650 až 720 zarábalo 7,38% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni.

VÝROK: „V deň, kedy bolo na Kryme referendum, podpísal Gazprom s troma veľkými firmami, myslím, ze z Nemecka, Talianska a Francúzska, zmluvu o južnom toku plynu, čo znamená, že vystavujú Ukrajinu obrovskému nebezpečenstvu že tranzit cez Ukrajinu môže v krátkom čase zaniknúť.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza:  Fico má na mysli južný tok tzv. South stream, ktorého stavba sa už realizuje. Nemecký Wintershall Holding, francúzsky EDF a Talianska strana sú v projekte zapojený už dlhodobejšie. Portál Enerdata informuje o podpísaní 18. marca 2014 kontraktu medzi Gaspromom, nemeckou, francúzskou a talianskou stranou (Eni).

„South Stream Transport, a joint venture of Gazprom (50%), Eni (20%), Wintershall and EDF (15% each), has signed two agreements for the construction of the first two lines of the offshore section of the South Stream gas pipeline.“

Demagog.SK nezistil, či nemeckou, francúzskou a talianska strana podpísali kontrakt presne v deň referenda na Kryme. Vzhľadom na kontext výroku, kedy predseda vlády poukazuje ze ruská prítomnosť na Kryme neodradila francúzsku, nemeckú a talianskú stranu podpísať kontrakt. Výrok hodnotíme ako pravdivý.  

VÝROK: „My ponúkame, aj sme to urobili, to sa vola, ze Open Season, urobili sme dvakrát Open Season smerom na Ukrajinu a tam nebola odozva. Tak prečo nás tlačia politicky do toku plynu späť na Ukrajinu, keď na druhej strane nie je záujem o tento plyn.“

Hodnotenie:  Zavádzanie

Analýza:  Spoločnosť Eustream robila v roku 2012 oficiálny prieskum záväzného záujmu trhu o vybudovanie plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Ukrajinou pod názvom Open Season. Tento prieskum sa však uskutočnil len jeden krát, nie dva krát, ako tvrdí Robert Fico. Navyše je otázne aj to, či na Ukrajine “nie je záujem o tento plyn”, pretože podľa agentúry SITA, Ukrajina prejavila v januári 2014 záujem o reverzné dodávky plynu. Výrok preto považujeme za zavádzajúci.

Eustream na svojej stránke oficiálne vyhlasuje výzvu na záväzné zapojenie sa do výstavby plynovodného prepojenia SK-UA:

“Začiatok procesu Open Season pre plynovodné prepojenie SK-UA s cieľom alokovať a predávať prepravné kapacity bude oficiálne vyhlásený 20. júna 2012. Registrovaní účastníci procesu môžu predložiť svoje požiadavky do 19. septembra 2012. Jedným z najdôležitejších kritérií pri vyhodnocovaní Open Season budú rezervované prepravné kapacity, ktoré by mali garantovať ekonomickú životaschopnosť projektu. Ak bude proces Open Season vyhodnotený ako úspešný (začiatkom novembra), bude nasledovať uzatváranie finálnych zmlúv o preprave medzi Eustreamom a zákazníkmi/shippermi.”

V marci 2013 o neúspechu tohto procesu informovala aj agentúry SITA:

“Slovenský prevádzkovateľ prepravnej plynovej siete, spoločnosť Eustream, v minulosti uvažoval nad výstavbou nového plynovodného prepojenia medzi Ukrajinou a Slovenskom.

Projekt však bol vtedy podľa zisťovania Eustreamu nerentabilný. “V minulom roku sme zrealizovali zisťovanie záväzného záujmu trhu, takzvaný Open Season, o vybudovanie nového plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Ukrajinou. Open Season však nepotvrdil postačujúci záväzný záujem účastníkov trhu o nové kapacity a naznačil, že ekonomická návratnosť projektu nie je zaručená,“ povedal koncom januára pre agentúru SITA hovorca Eustreamu Vahram Chuguryan.”

Eustream však neuverejňuje žiadne ďalšie informácie o druhom kole Open Season. V dvoch kolách robil Eustream prieskum trhu Open Season o prepojení Slovenska a Maďarska.

Agentúra SITA tiež informuje o tom, že v januári 2014 Ukrajina prejavila záujem o reverzné dodávky plynu:

“Ukrajina podpísala návrh dohody o reverzných dodávkach plynu a poslala ho na Slovensko. Informoval o tom ukrajinský minister energetiky a uhoľného priemyslu Eduard Stavickij.”

(...)

Slovenský prepravca zemného plynu, spoločnosť Eustream, ešte v polovici decembra uviedol, že v otázke podpisu memoranda o porozumení o možnom riešení prepravy plynu v smere zo Slovenska na Ukrajinu čaká na kroky Ukrajiny. Podpísanie memoranda ešte neznamená, že projekt dodávania plynu zo Slovenska na Ukrajinu sa stane realitou. Cieľom dokumentu totiž má byť vyjadrenie úmyslu a preskúmanie možnosti vybudovania technického riešenia pre reverzný tok plynu smerom na Ukrajinu.”

Ako píše Euractiv:

„Som vcelku optimistický, že k dohode by sme mohli dospieť do konca apríla," uviedol v stredu (19.3.) eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger po diskusii s ukrajinským ministrom energetiky Jurijom Prodanom.

„Neviem, o čom pán komisár rozpráva,“ reagoval premiér Robert Fico počas cesty na bruselský Summit  „Nemyslím si, že má k tomu toľko informácii ako ja.“

Aj po summite premiér poukázal na to, že dosiaľ sa nepodpísalo ani memorandum o spolupráci, ktoré malo byť právnym základom tohto projektu.”
 

VÝROK: „Ktorúkoľvek zmluvu vytiahla obchodná inšpekcia, v každej zmluve bola zistená systémová chyba. U vás nezlyhávali ľudia vaši pracovníci, problém bol v tom, že vy ste mali tak nastavené podmienky v týchto firmách, že každá jedna kontrola skončila konštatovaním, že ste klamali tých ľudí. Tu je obrovské množstvo verdiktov SOI, ktorá hovorí, že systém, ktorý ste nastavalili, bol systémom, ktorý klamal ludi, systémom, ktorý nastavoval absolútne nerovné podmienky pre vás ako majiteľa firmy a pre toho, kto si bral spotrebný úver. “

Hodnotenie: Neoveriteľné

Analýza: SOI nemá kompletný archív prvostupňových rozhodnutí starších ako z roku 2013 a druhostupňových rozhodnutí starších ako 2008. Preto nedokážeme overiť, či skutočne v “ktorejkoľvek zmluve”, ktorú kontrolovala SOI aj z rokov starších ako 2008, boli zistenia prehreškov v zmluvných podmienkach. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

SOI neposkytuje na svojej webstránke evidenciu prvostupňových výrokov svojich krajských centier pred rokom 2013, o ich vzniku(v našom prípade v danej veci) vieme na základe rozsudkov krajských súdov o žiadostiach žalobcu (CFH) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej strany (SOI).

Krajské súdy konštatovali takmer v každom prípade zamietnutie žaloby a nepriznanie náhrady trov účastníkom konania, s tým, že potvrdili výrok prvostupňového správneho orgánu. Niekoľkými svojimi rozhodnutiami, však ale aj zmenili výrok prvostupňového správneho orgánu,nie však výšku pokuty. Absolučnými výrokmi boli napr. nedodržanie zákazu používania nekalých obchodných praktík v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa alebo ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a k spôsobu jej výpočtu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa,zákaz neukladania spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, zákaz neupierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,nedodržania povinnosti zrozumiteľne formulovať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ktorých obsah spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, porušením zákazu neklamať spotrebiteľa uvádzaním nepresných údajov.

Šlo o rozsudky krajských súdov,ktoré už nadobudli právoplatnosť (s jej uvedením v dokumente) 2.1.2014, 19.6.2013, 17.6.2013, 24.5.2012 (pozn.uverejnené na webe SOI). Najvyššia hodnota pokuty prvostupňovým rozhodnutím SOI uložená, bola 40 tisíc eur.

VÝROK: „My sme v roku 2013 takto vytvorili 12 tisíc pracovných miest pre mladých.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza: Podobné výroky o programe na zamestnávanie mladých ľudí sme už overovali v relácii V politike - 14.januára 2014, O5M12 - 7. apríla 2013 a pri ohlásení kandidatúry Roberta Fica - 18. decembra 2013. V ňom Robert Fico hovoril, že bolo v roku 2013 “okamžite” vytvorených 15 000 pracovných miest a tento výrok sme hodnotili ako zavádzajúci. Projekt v skutočnosti začal už v novembri 2012 a k novembru 2013 bolo podľa dostupných informácii vytvorených 11 000 pracovných miest. Minister práce v januári 2014 informoval, že cez tento projekt sa im podarilo vytvoriť 12 tisíc pracovných miest pre mladých. Napriek tomu, že nevieme overiť presné číslo za rok 2013 a že existuje mierny časový rozpor, hodnotíme výrok ako pravdivý, nakoľko jeho hlavný argument sa od reality významne neodlišuje.

V septembri 2012 Európska komisia schválila presun 70 miliónov eur, cieľovou skupinou boli mladí do 29 rokov. Ministerstvo práce však v prípade malej ponuky pre mladých do 29 rokov, plánovalo otvoriť projekt aj pre ľudí nad 50 rokov, ktorí boli na úrade práce viac ako pol roka. Projekt sa spustil v novembri 2012. Podľa správy SITA z 8. novembra 2013 bolo zatiaľ vytvorených 11 tisíc pracovných miest.

VÝROK: „Zaujímavé že dvaja blízki spolupracovníci pána Dzurindu sú dnes najbližšími spolupracovníkmi pána Kisku.“

Hodnotenie: Neoveriteľné

Analýza: Nie je úplne jasné, o ktorých spolupracovníkoch Robert Fico hovoril, pretože ich konkrétne nemenoval. Až neskôr reagoval na slová Andreja Kisku, že mal na mysli Sergeja Michaliča. Okrem S. Michaliča sa nám však nepodarilo potvrdiť nikoho ďalšieho, kto by v minulosti spolupracoval s Mikulášom Dzurindom a dnes spolupracuje s Andrejom Kiskom. Keďže R. Fico hovoril o dvoch spolupracovníkoch A. Kisku a nevieme s istotou zistiť zoznam spolupracovníkov, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Na webovej stránke A. Kisku sú zverejnené iba mená dvoch ľudí, ktoré slúžia ako kontakt s volebným štábom A. Kisku: Tomáš Lehotský a Michal Račko. Celý okruh Kiskových spolupracovníkov však nepoznáme.

Spomínaný S. Michalič bol dlhoročný spolupracovník SDKÚ-DS a jeho meno sa spomína v súvislosti s kampaňou A. Kisku. Kampaň vedie aj R. Baťo. Táto informácia bola zverejnená napríklad v denníku SME: “Kampani Andreja Kisku šéfuje bývalý novinár a poradca Ivety Radičovej Rado Baťo.” Baťo bol teda skôr Radčovej človek ako človek M. Dzurindu. R. Fico však R. Baťa priamo nespomínal, preto túto skutočnosť neberieme do úvahy.

VÝROK: „Samotné zamestnávateľské zväzy povedali, ze Zákonník práce nemal žiadny vplyv na zamestnanosť alebo nezamestnanosť.“

Hodnotenie: Nepravda

Analýza: Agentúra TASR informovala o prieskume spoločnosti Ade.co, podľa ktorej zamestnávatelia hodnotia dopady Zákonníka práce negatívne. Nejedná sa o vyjadrenie zamestnávateľských zväzov, tie sa však ku Zákonníku práce vyjadrovali kriticky už pred jeho prijatím a aj deň po prijatí. Výrok Roberta Fica považujeme za nepravdivý.

Podobný výrok o vyjadreniach zamestnávateľských zväzov k zákonníku práce sme overovali už v minulosti. Celkovo už štyrikrát predstavitelia Smeru nesprávne opakovali, že zástupcovia zamestnávateľov sa vyjadrili, že novela Zákonníka práce nemá vplyv na zamestnanosť(O5M12, 26. mája 2013, O5M12, 27. január 2013; O5M12 13. januára 2013; O5M12 28. októbra 2012).

Zamestnávateľské zväzy vyjadrili nesúhlas so zákonníkom práce. RUZ (republiková únia zamestnávateľov) vo svojom oficiálnom vyhlásení hovorí, že od novely zákonníka práce: “Nie je možné očakávať ani pozitívny vplyv na rasť zamestnanosti…"

Etrend.sk o názore Republikovej únie zamestnávateľov na návrh novely zákonníka práce napr. píše (30.júl 2012):

"Odmietame túto novelu. Považujeme ju za škodlivú, zvlášť v tomto neistom ekonomickom období." To sú slová predsedu Republikovej únie zamestnávateľov, Mariána Juska. Jednoznačný nesúhlas zo strany zamestnávateľov k predkladanej novele vyjadril aj viceprezident Zamestnávateľskej únie Ľuboš Sirota, ktorý označil túto novela za "bezprecedentný útok na pracovný trh".

RTVS, (26. októbra 2012):

"Zamestnávatelia vnímajú prijatú novelu negatívne. Podľa nich zhorší flexibilitu trhu práce a zdraží zamestnávanie. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov: „Je nepochopiteľné, že vláda, ktorá nesie na pleciach problém riešenia 398.000 nezamestnaných, prijme takú legislatívu, ktorá riešenie tohto problému a možnosť nezamestnaných nájsť si prácu ešte viac sťažuje.“

Prezident RÚZ Marián Jusko už koncom júla 2012 vyhlásil, že v dôsledku zmien v Zákonníku, môže dôjsť k ohrozeniu 35 až 50 tisíc pracovných miest, následkom čoho sa zvýši nezamestnanosť na Slovensku.

Novela zákonníka práce bola schválená 25. októbra 2012.

VÝROK: „V roku 2013 sme urobili veľmi komplikované realokácie európskych peňazí, získali sme 75 miliónov eur, ktoré sme okamžite ponúkli malým a stredným podnikateľom a firmám. (...)“

Hodnotenie: Nepravda

Analýza: Robert Fico uvádza sumu 75 miliónov eur, avšak v skutočnosti to bolo 70 miliónov eur. Sám v minulosti uvádzal správne číslo, tentokrát však sumu zvýšil. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Realokácia zdrojov sa udiala na základe Uznesenia vlády č. 191/2012 zo 16. mája 2012: “Vláda A. schvaľuje … návrh realokácie finančných prostriedkov v rámci operačných programov … z operačného programu Vzdelávanie do operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia do výšky 70 mil. eur (zdroje EÚ+ŠR)” Portál profesia.pravda.sk: “Štát vďaka projektu podpory zamestnávania mladých nezamestnaných do 29 rokov vytvoril takmer 11 tisíc pracovných miest. Na projekt bolo počas jedného roka alokovaných 70 miliónov eur, ktoré boli popresúvané z iných operačných programov.”

VÝROK: „Pretože povedali sme, ze nech sa páči, ak zoberiete mladého človeka vo veku do 29 rokov alebo do 25 rokov, štát vám poskytne príspevok v podobe minimálnej mzdy a odvodov na jeden rok a vy zagarantujete, že ešte ďalšieho pol roka tento človek ostane u vás pracovať.“

Hodnotenie: Pravda

Analýza: Robert Fico správne uvádza kritéria projektu “Podpora vytvárania pracovných miest”.V oficiálnej výzve ÚPSVaR (str. 4 a 7) sú uvedené nasledovné kritéria:“Oprávnená cieľová skupina: Mladí nezamestnaní vo veku do 29 rokov vrátane, ktorí sú uchádzačmi o zamestnanie podľa § 6 zákona o službách zamestnanosti, vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu najmenej tri mesiace."..

“Povinná doba trvania tohto pracovného miesta je najmenej 18 mesiacov s podporovaním 12 mesiacov.”

…

"Výška príspevku: Maximálny príspevok na jedno vytvorené pracovné miesto na jeden mesiac je vo výške predpokladanej minimálnej celkovej ceny práce (MCCP), na rok 2013 určenej ako súčet minimálnej mzdy a preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom."