Doštudovala vysokú školu, keďže vrcholila kríza nájsť prácu by pre ňu bolo ťažké. Preto sa Jana Rusnáková rozhodla skúsiť šťastie v Španielsku. Po troch rokoch tvrdej driny v hoteloch, reštauráciách či vo fabrike sa rozhodla vrátiť domov. „Uvedomila som si, že vo veku 27 rokov by som už mohla začať myslieť na serióznu prácu a svoju budúcnosť, ktorú mi poskytne asi len Slovensko. Život v zahraničí je boj. Ak si šikovný, vypracuješ sa na lepšiu pozíciu, ale trvá to roky,“ hovorí Rusnáková.
Nie je pritom jediná, ktorá sa rozhodla odísť zo zahraničia a hľadať si zamestnanie radšej doma. Počet pracujúcich v cudzine sa za prvý štvrťrok roka oproti vlaňajšku znížil takmer o štyri percentá. V cudzine tak podľa údajov Štatistického úradu pracuje o päťtisíc ľudí menej.
Domov pre novú prácu
Ide pritom o zmenu trendu, a teda prvý pokles po viac ako štyroch rokoch. A podľa odborníkov sa pod neho podpísalo viacero faktorov. Tým prvým podľa prognostika Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža je, že sa našej ekonomike začína po dlhom čase výraznejšie dariť. V prvom štvrťroku dokonca rástla až o 2,4 percenta. Čo v praxi znamená, že firmy majú viac zákaziek a vytvárajú tak nové pracovné miesta. Tento pozitívny trend zaznamenali aj ľudia, čo pred časom vycestovali za prácou. Mnohí tak dúfajú, že si prácu nájdu aj doma.
Odísť z Čiech, kde aj študovala, a takmer okamžite sa zamestnať na Slovensku, sa podarilo Michaele Liskovej. „Pracujem v oblasti finančných služieb. Tá istá firma je aj v Prahe, lenže tu bola menšia konkurencia,“ hovorí Lisková.
Čítajte viac:
Väčšina ľudí radšej pracuje doma.
Mnohí dočasní migranti však také šťastie nemajú a minimálne na krátky čas končia opäť na úrade práce. Ako však upozorňuje analytička Poštovej banky Jana Glasová, práve ľudia, čo dali prednosť práci v zahraničí pred úradom práce v domovskej krajine, majú pri hľadaní si zamestnania obrovskú výhodu. Získavali totiž pracovné skúsenosti a tiež sa vyhli strate pracovných návykov, ktorá hrozí pri dlhšej nezamestnanosti.
Vracajú sa z Čiech
K návratu našincov domov však prispela podľa odborníkov aj zlá situácia na trhu práce v susednom Česku. Medziročne sa totiž počet Slovákov pracujúcich u našich západných susedov znížil približne o osemtisíc. „Práve do Čiech pritom chodilo veľa Slovákov. Teraz sa však vracajú, prestali chodiť na týždňovky,“ hovorí šéf Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník.
Česko je naďalej značne ochromené krízou a nové pracovné miesta sa tu vytvárajú len pomaly. Nezamestnanosť dokonca dosahuje historické maximá, prácu nemá približne 600-tisíc ľudí. Veľa pracovných príležitostí však podľa analytika Nadácie F. A. Hayeka Martina Reguliho neponúkajú ani južné krajiny Európy, ako napríklad Grécko či Cyprus. Nepriaznivo podľa neho v poslednom období vyzerá aj situácia vo Veľkej Británii. Dôvodom sú vysoké životné náklady, ale tiež zvyšujúci sa počet migrantov z krajín, ako je napríklad Rumunsko, ktorí sú často ochotní pracovať za menej ako Slováci.