Prvý Slovák v čele Slovenskej sporiteľne od roku 2001 Štefan Máj chce pokračovať s premenou Slovenskej sporiteľne na „nový model“. Aj o tom hovorí v prvom rozhovore pre médiá, ktorý poskytol Hospodárskym novinám.
Na začiatku roka ste nastúpili do čela Slovenskej sporiteľne. Aké zmeny chystáte v najväčšej banke na Slovensku?
Som nový človek na čele Slovenskej sporiteľne, no nie som nový človek v banke. Pracujem tu už od konca roka 1998. A pracoval som v sporiteľni na inej pozícii aj predtým. Cítim sa byť súčasťou toho, čo sa v banke udialo. Ciele na tento rok sme si stanovili ešte v poslednom štvrťroku vlaňajška s kolegami v predstavenstve, ktorí následne odišli do centrály vo Viedni. Nie je dôvod, aby sme tieto ciele prehodnocovali.
Takže budete zachovávať kontinuitu bez výraznejších zmien v smerovaní banky?
Áno. Stanovili sme si ciele nielen v každodennom biznise, ale aj v súvislosti s postupnou premenou banky na nový model poskytovania služieb. Zmeny sme v tomto smere začali robiť už v minulom roku.
V čom spočíva zmena na nový model?
Podobne ako v krajinách západnej Európy, aj u nás majú ľudia záujem robiť bankové operácie on-line najmä cez smartfóny a tablety. Chcú využívať aj iné kanály a nie zakaždým prísť do pobočky. Naším cieľom je, aby sme pripravili našim klientom veľmi priateľské prostredie pri používaní týchto priamych kanálov. V najbližších mesiacoch prídeme s novinkou, ktorá verím, že bude v tomto smere príjemným prekvapením na trhu.
Nový generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne Štefan Máj. Snímka: HN/Peter Mayer
O akú novinku pôjde?
Nechcem teraz viac prezrádzať. Súvisí to však s digitálnymi technológiami a vyskúšať si ju budú môcť aj ľudia, ktorí nie sú našimi klientmi.
Bude to nový kanál na prístup k bankovým službám?
Áno aj. Bude to prvý krok a potom budeme prístup k bankovým službám rozširovať.
Jednou z vízií bankovníctva je zvyšovať využívanie smartfónu. Napríklad, keď klient banky vstúpi do nejakého obchodu, smartfón mu navrhne kúpu nejakých produktov a banka automaticky prepočíta, či si to klient môže dovoliť, za akých okolností a aký úver si na to môže zobrať.
Aj na tom pracujeme, ale to je vzdialenejšia budúcnosť.
Vráťme sa k novému modelu banky. Čo vás k tejto zmene viedlo?
Keď sme si pozerali štatistiky, zistili sme, že 90 percent interakcií klientov s našou bankou je mimo obchodných miest. Ale pritom sa takto urobí iba päť percent biznisu. Na obchodných miestach je to síce iba desať percent interakcií, ale urobí sa tu 95 percent obchodov. Očakávame však, že tento pomer sa bude pomaly preklápať. Na to sa pripravujeme.
S tým úzko súvisí otázka ďalšej budúcnosti pobočkových sietí. Banky u nás stále hľadajú ideálny model, keďže je to nákladná súčasť biznisu a čoraz viac ju nahrádzajú nové technológie.
Každý rok si robíme SWOT analýzu. Veľkosť našej pobočkovej siete a bankomatov stále zaraďujeme medzi naše silné stránky. Otázka je, dokedy to bude silná stránka alebo či to nie je hrozba do budúcnosti, keďže sú to fixné náklady. Treba uvažovať, či tento počet je optimálny, prípadne ako inak môžeme využiť obchodné miesta na poskytovanie iných komplexných služieb. Na tom pracujeme. Otázkou však nie je iba počet obchodných miest.
Trendom je aj zmenšovanie pobočiek.
Aj my sme v posledných rokoch skôr zmenšovali či rozdeľovali pobočky. A keď otvárame nové, sú menšie ako v minulosti, pracuje v nich päť až sedem ľudí. V rámci zmeny modelu pracujú naši kolegovia v Rakúsku na nových typoch pobočiek. Idea je vytvoriť tri typy pobočiek.
Príde táto zmena aj k nám?
Najskôr sa tento koncept otestuje v Rakúsku a na základe ohlasov sa rozhodneme, ako budeme postupovať ďalej. Možno sa neskôr zavedie aj v ostatných krajinách vrátane Slovenska.
V správe k výsledkom z minulého roka ste vyhlásili, že „máte dostatok zdrojov na ďalší rast“. Aký rast plánujete?
Vlani sme posilnili trhový podiel v retailových úveroch. Udržali sme si silný trhový podiel v retailových depozitách. Pomerne výrazne sme zvýšili podiel aj v korporátnych úveroch a depozitách. Naším cieľom tento rok je naďalej pracovať na posilňovaní našej pozície na trhu. V korporáte chceme zvýšiť podiel klientov, pre ktorých sme hlavnou bankou.
Momentálne sú podľa medializovaných správ dve banky na predaj. Nemáte záujem rásť aj akvizíciami?
Naším cieľom je v prvom rade organický rast. Na druhej strane by nebolo obchodné, keby sme sa nezaujímali o príležitosť, ktorá vznikne na trhu.
Prednedávnom Slovenská sporiteľňa pre HN povedala, že zváži ponuku na kúpu Zuno. Máte teda záujem?
Nepodali sme ponuku, ale zvažovali sme. Pozreli sme si čísla o firme a diskutovali, či vôbec má význam ponuku hlbšie analyzovať. Nakoniec sme dospeli k názoru, že nie.
Prečo?
Myslíme si, že banku Zuno používajú klienti skôr ako druhú banku. Predpokladám, že mnoho z nich sú aj klientmi Slovenskej sporiteľne. Okrem toho dokážeme poskytnúť také služby ako internetové banky. Ani pri pohľade na čísla nám to nedávalo zmysel.
Ďalšou možnosťou rastu je aj skúšanie nového biznisu. Nerozmýšľate nad prienikom do energetiky a telekomunikácií ako vaša sesterská Česká sporiteľňa?
Naším cieľom je odísť z predaja komodít a orientovať sa viac na služby. Začali sme testovať reakciu klientov v iných oblastiach v porovnaní s Českou sporiteľňou. Konkrétne pri riešení bývania klientov sme prišli s ponukou, že okrem spolufinancovania nehnuteľnosti im zabezpečíme aj znalecký posudok a zavkladovanie v katastri. A tu vidíme možnosť ešte viac rozširovať služby spojené s bývaním.
Znamená to, že sa pustíte do realitného biznisu?
Áno aj. V budúcnosti už nechceme klientom ponúkať len úver na bývanie. Chceme ponúknuť zabezpečenie všetkého, čo s bývaním súvisí. Napríklad aj poskytnutie portfólia nehnuteľností, z ktorých si bude môcť klient vybrať. Alebo mu pomôžeme pri hľadaní firmy na sťahovanie.
Mám tomu rozumieť tak, že vaša banka bude poskytovať sťahovacie služby?
Skôr si otestujeme rad firiem. Keď sa na nás klient obráti s požiadavkou na presťahovanie, tak mu povieme, že toto sú tie firmy, ktoré by sme odporučili. Môže si to u nás zakliknúť a má to objednané. Ak chce prehlásiť dodávateľa energie, zaklikne a my to vyriešime za neho. Takže ide o kompletné služby spojené s bývaním.
Budete v súvislosti so snahou poskytovať aj ďalšie služby zakladať nové dcérske spoločnosti?
Vlani sme skôr zúžili počet dcérskych spoločností o jednu zameranú na factoring. Tieto služby naďalej ponúkame, avšak sme presvedčení, že je efektívnejšie ponúkať ich priamo cez banku. A tento rok plánujeme naďalej v tomto trende pokračovať.
Spomínali ste, že chcete odísť od predaja komodít. Cítite, že z bežných účtov a úverov sa stávajú komodity a na trhu tak prebieha komoditizácia?
Áno je tu. A tvrdá.
Takže s ňou aj veľký tlak na ceny a marže.
Cítime, že tlak je silný. Je to aj výsledok konkurenčného prostredia na Slovensku, kde podniká 27 bánk.
Okrem tlaku na ceny je tu aj iniciatíva z Bruselu. Úniou kapitálových trhov sa snaží o oslabenie bánk pri úverovaní malých a stredných podnikov.
Ja to vnímam skôr tak, že chcú dať podnikateľom možnosť vybrať si z viacerých spôsobov získania financií. Fakt je, že približne 85 percent prostriedkov sa čerpá vo forme bankových úverov. Myslím, že krok Bruselu je správny. Čo je však potrebné, to je aj finančné vzdelávanie. Nielen pre podnikateľov, ale aj pre investorov. Je niečo úplne iné vziať si úver alebo vydať dlhopisy. O predaji akcií nehovoriac. Treba tomu venovať čas.
V každom prípade je to však okresanie bankového biznisu.
Sme pripravení naďalej poskytovať financovanie. To, že budú mať korporátni klienti viac možností na výber, ešte neznamená, že náš biznis sa zmenší.
Máme tu komoditizáciu a okrem novej únie aj čoraz vyššie poplatky spojené s reguláciou či so zavádzaním bankovej únie. Investori však očakávajú stály rast ziskov bánk. Môžu tieto tlaky urýchliť prenikanie bánk do netradičných sektorov služieb či už telekomunikačných, alebo iných?
Ťažko povedať. Bude to záležať na obchodných rozhodnutiach jednotlivých bánk. Tento trend však podľa mňa bude motivovať banky, aby boli čo najbližšie ku klientovi a boli pripravené poskytnúť mu potrebné služby.