Obstarávatelia sa snažia vyhlásiť tendre na poslednú chvíľu, aby obišli nové pravidlá, ktoré začnú platiť od júla. Čím si to vysvetľujete?
Pri každej novele sa snažili obstarávatelia a verejní obstarávatelia vyhlásiť súťaže podľa starých pravidiel už len kvôli tomu, že poznali detaily a mali naštudované platné znenie zákona. Pri každej novele je určité obdobie, počas ktorého sa musia oboznámiť s novými pravidlami.
Stretol som sa s názorom, že im nie je jasné, ako sa bude zákon uplatňovať praxi, a že očakávajú chaos. Ako to máte ošetrené?
Je za tým obava zo zmeny. A čo sa týka toho, ako sa bude zákon vykladať, úrad sa snaží poskytovať vysvetlenia aj metodické usmernenia, prípadne výkladové stanoviská, a každý sa so zákonom musí čo najskôr zžiť.
Aké problémy evidujete najčastejšie?
Je to rôzne. Momentálne sa dosť často pýtajú, ako majú predkladať a overovať čestné vyhlásenia pri preukazovaní podmienok účasti (zmena, ktorú platí od apríla -- v kvalifikačnom kole netreba doručiť všetky doklady, namiesto nich stačí čestné vyhlásenie), ako tomu majú dôverovať, prípadne, aké formálne náležitosti to má mať. A uvidíme, čo prinesie veľká novela. Nápor čakáme v letných mesiacoch.
Od júla sa majú zrušiť odborne spôsobilé osoby, čo vyvoláva rozporuplné reakcie. Niektorí ľudia hovoria, že keď to bude môcť robiť každý, bude v tom neporiadok. Vy sa na to ako pozeráte?
Je pravda, že boli zrušené odborne spôsobilé osoby. Budú môcť svoju činnosť vykonávať naďalej, ale nie ako viazanú živnosť, ale ako voľnú živnosť. Zákon nemal za cieľ úplne zrušiť odborníkov. Je na obstarávateľovi, komu dôveruje a komu túto činnosť zverí. Boli ohlasy, že odborne spôsobilé osoby nevykonávali túto činnosť dobre. Uvidíme, čo táto zmena prinesie.
Vy s tým zjavne nesúhlasíte.
Nehovorím, že nesúhlasím, uvidíme, ako sa to vyvinie. Systém odborne spôsobilých osôb sme mohli dobudovať, lepšie ich vyškoliť a mohli sme následne aj udeľovať sankcie -- ako vyčiarknutie zo zoznamu.
Má sa vytvoriť nový systém vydávania osvedčení pre obstarávacie agentúry a obstarávateľov. Má ísť o nejakú certifikáciu a akreditáciu. Čo to znamená?
Certifikujú sa dokumenty, postupy, povedzme napríklad elektronické aukcie. A osoba, ktorá používa tieto certifikované nástroje, môže byť potom akreditovaná. Ale aj bez tejto certifikácie a akreditácie sa dá spraviť dobrá súťaž.
Firmám nie je úplne jasné, ako majú tieto certifikáty získať.
Pripravili sme vyhlášku, ktorá už je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Vyhláška by mala byť na svete k účinnosti zákona, teda k 1. júlu 2013. Je fakt, že na vypracovanie a zavedenie systému certifikovania a akreditácie je malý časový priestor. Certifikácia sa dá aj lepšie pripraviť, len na to treba priestor -- časový a aj odborný. Uvidíme, čo prinesie čas. Ale povinnosť akreditácie v zákone nie je. Takže kto má skúsenosti, môže robiť aj bez toho, aby bol akreditovaný.
Hovoríte, že sa to dá lepšie opísať. Takže pripravujete nejaké inštrukcie?
Na to, aby sme vedeli certifikovať niektoré dokumenty, postupy, činnosti, potrebujeme manuály a pravidlá. Na ich vypracovanie potrebujeme čas. Nie je problém v prípade potreby novelizovať túto vyhlášku a zahrnúť tam všetky skutočnosti, ktoré nám časom vzniknú.
Ministerstvo vnútra by malo za ostatné úrady objednávať bežne dostupné tovary. Čo znamená bežne dostupné?
Zatiaľ ešte nemáme na toto jednoznačný názor. Neviem, čo týmto autor mienil.
Bude k tomu ešte vyhláška?
No v zákone je napísané, čo sa vníma pod bežne dostupnou zákazkou. Je tu uvedené všeobecné pravidlo, ako napríklad že nie sú vyrábané na základe špecifických podmienok, sú poskytnuté bez väčších úprav, sú dodávané na trhu aj pre iné osoby. Malo by ísť o tovar, ktorý je dostupný bez nejakých ďalších zásahov. Bežne dostupným tovarom je napríklad výmena okien. Pri nich sa dá povedať, aké technické parametre majú mať, aký majú rozmer, akú majú cenu, aká je cena so zabudovaním. Ale ak chcem obstarať stavbu, ktorá má stavebné povolenia, je jedinečná, to určite nie je bežne dostupná zákazka.
Ako sa bude postupovať v prípade, ak si obstarávateľ povie, že bude nakupovať sám, lebo nejde o bežne dostupný tovar, a ministerstvo vnútra, ktoré by malo obstarávať bežne dostupné tovary aj za ostatných, nebude súhlasiť?
Každé tvrdenie musí byť doložené dôkazom. Ak by to tak nebolo, takýchto obštrukčných námietok by mohlo byť neúmerne veľa.
Čo sú pre vás hlavné výzvy v súvislosti s týmto zákonom?
To uvidíme, až keď začne zákon platiť. Keďže obstarávatelia ešte nepripravovali súťažné podklady podľa nových pravidiel, nevedia, na čo sa majú pýtať.
Čo sa mení na úrade vzhľadom na zmenu legislatívy?
Zatiaľ sa ešte nemení nič. Pripravujeme sa len na zriadenie rady, ktorú bude zriaďovať Úrad vlády. My budeme musieť pripraviť tejto rade nejaké zázemie a servis, aby rozhodovala rýchlo a dobre.
Ako sa zatiaľ javí malá novela, ktorá už platí niekoľko mesiacov?
Chodia žiadosti na metodické usmernenia, súťaže sa vyhlasujú. Dokonca sme už dostali aj niekoľko desiatok námietok, ktoré sa budú riešiť novým spôsobom. Snažíme sa vyrovnať sa s tým.
Naozaj je rozhodovanie o námietkach rýchlejšie?
Máme niekoľko námietok v tej istej veci a riešime ich v jednom balíku. Rozhodnutia budú trvať dlhšie, lebo bude treba vyriešiť napríklad päť problémov. Následne budú obsahovať aj nejaké poučenie. Administratívne to bude asi náročnejšie.
Pripravujete, vzhľadom na efekt novej legislatívy, ďalšie zmeny?
Asi budeme musieť viac vysvetľovať a šíriť osvetu, keďže už nebudú odborne spôsobilé osoby. Ak niekto chce robiť verejné obstarávanie, mal by sledovať našu internetovú stránku.
Aký efekt bude mať možnosť vylúčiť uchádzača, ktorý má v porovnaní so štátnym odhadom o 15 percent nižšiu cenu?
Aj teraz ho môže obstarávateľ vylúčiť. Posudzuje to odborná komisia. Po novom je tam určitá hranica. Je to určitá pomôcka. Ale keď bude komisia zložená z neodborníkov, ktorí nebudú vedieť, čo do ceny vstupuje, nie je isté, či to pomôže.
Kto je Zita Táborská
Predsedníčkou Úradu pre verejné obstarávanie sa stala 28. júna 2012. Absolvovala Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Štátnym zákazkám sa venuje od roku 1997, keď nastúpila na Správu zariadení Úradu vlády. Na úrade, ktorý teraz vedie, pôsobila v rokoch 2000 až 2004. Verejnému obstarávaniu sa venovala aj v Slovenských elektrárňach, neskôr pracovala pre spoločnosť Elektrovod Holding, ako obchodný manažér. Od roku 2008 až do zvolenia za predsedníčku úradu pôsobila vo viacerých obstarávacích firmách. Je tiež znalkyňou v oblasti stavebníctva a lektorkou úradu.