Fond a primátori sa sporia o akcie teplární

"Ak sa mestá stanú stopercentnými vlastníkmi teplární, prinesie to ekonomické výhody aj pre domácnosti, pretože možno očakávať menší tlak na rast cien tepla, ako keby vlastníkmi boli súkromné firmy," povedal hovorca bratislavského primátora Milan Vajda. V prípade, že by sa teplárne dostali do súkromného vlastníctva, nemohli by sa uchádzať o pomoc z eurofondov. "Samosprávy sú však, naopak, tradičnými adresátmi takejto pomoci," doplnil M. Vajda. Teplárenské spoločnosti budú musieť investovať do modernizácie niektorých rozvodov. Mestá v rámci systému centrálneho zásobovania teplom už niekoľko rokov vlastnia tzv. sekundárne rozvody, ktoré spravujú firmy - dodávateľské medzičlánky, pôvodne založené mestskými časťami.
Mestám v boji o teplárne prisľúbili podporu ANO a KDH. Po minulotýždňových koaličných rozhovoroch šéf ANO Pavol Rusko oznámil, že akcie prejdú na mestá, ale ešte nie je stanovené, či pôjde o podiel vo výške 34 alebo 49 percent. Konečné slovo o modeli privatizácie vyriekne vláda, ale predchádzať mu bude stretnutie Koaličnej rady.
Na rozdiel od politikov, Fond národného majetku SR presadzuje odpredaj teplárenských akcií tak, aby čím vyšší podiel získal strategický investor a zaplatil za ne. Fond s peniazmi za akcie počíta, hrozí mu totiž v tomto roku deficit 1,9 miliardy korún. Fond uvádza aj ďalší argument: ak by štát bezodplatne presunul akcie teplární na mestá, mohol by stratiť kontrolu nad výberom strategických investorov.
Inak sa na privatizáciu dívajú teplári. Majú záujem o prevádzkovanie sekundárnych rozvodov a privítali by model, pri ktorom by sa majetok týchto rozvodov vložil do majetku teplární a navyše by sa umožnilo zúčastniť sa na privatizácii aj najväčším odberateľom tepla. "Obe technologicky prepojené časti majetku by tak získali jediného vlastníka či správcu," povedal predseda Teplárenského združenia Jozef Kovačovič. Potom by sa dodávky tepla obyvateľom zaobišli bez medzičlánkov, ktoré si okrem ceny nakupovaného tepla účtujú aj svoju réžiu, hoci aj regulovanú úradom. Ceny tepla sa riadia rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bez ohľadu na vlastníka teplárne. Platná legislatíva však neumožňuje, aby úrad podporil spoločnú výrobu tepla a elektriny stanovením minimálnej ceny pre jej predaj tak, ako je to obvyklé v iných štátoch. Ako upozornil J. Kovačovič, napríklad Bratislavská teplárenská predáva vyrobenú elektrinu Západoslovenskej energetike za horších podmienok ako pred transformáciou bývalého štátneho podniku ZSE.

Základné imanie šiestich teplárenských spoločností (mil. Sk)
Bratislavská teplárenská	1 038
Trnavská teplárenská	531
Žilinská teplárenská	690
Martinská teplárenská	1 247
Zvolenská teplárenská	788
Tepláreň  Košice	1 151
Zdroj: Obchodný register